Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Výnimočné miesto medzi svetovými mysliteľmi si vydobyl rozhodnou kritikou scholastiky a predovšetkým svojou novovekou filozofiou založenou na empirickej metóde poznania.
Autor TASR
Londýn/Bratislava 9. apríla (TASR) – Anglický filozof, politik a štátnik Francis Bacon zomrel 9. apríla pred 390 rokmi.
Výnimočné miesto medzi svetovými mysliteľmi si vydobyl rozhodnou kritikou scholastiky a predovšetkým svojou novovekou filozofiou založenou na empirickej (zmyslovej) metóde poznania. Vo svojom najdôležitejšom spise s názvom Nové organon (Novum organum, 1620) identifikoval prekážky vedeckého poznania a popísal význačné charakteristiky svojho poňatia vedy, ktorá má byť predovšetkým užitočná pre človeka.
Francis Bacon sa narodil 22. januára 1561 v Londýne vo vtedajšom Anglicku (dnes Spojené kráľovstvo) v rodine vznešené lorda, strážcu veľkej pečate kráľovnej Alžbety I. Už ako dvanásťročný začal študovať na chýrnej Cambridgeskej univerzite, kde sa už od začiatku prejavoval ako geniálny študent chápajúci potrebu reformácie vedy. Vo vzdelávaní pokračoval po boku anglického vyslanca vo francúzskom Paríži. V roku 1579 sa vrátil do Anglicka a pripravoval sa na právnickú kariéru, nakoniec však dal prednosť politike. Stal sa členom parlamentu a získal čestný titul radcu a mimoriadneho advokáta kráľovnej. I počas vlády kráľa Jakuba I. úspešne stúpal po kariérnom rebríčku, pôsobil ako generálny advokát, strážca pečate a nakoniec ako lord kancelár. V roku 1621 ho kráľ vymenoval za vikomta St. Alban, no v tom istom roku bol tiež obvinený z úplatkárstva a zbavený všetkých úradov a pôct, odsúdený k pokute 40.000 libier šterlingov a dokonca aj krátko väznený v londýnskom Toweri. Vďaka svojej obľube u Jakuba I. bol však Bacon po pár dňoch omilostený. Následne sa venoval už len štúdiu, vedeckému bádaniu a práci na filozofických spisoch.
Iniciátor novovekého poňatia poznania je považovaný za otca empirizmu. Snažil sa nájsť a obhájiť novú metódu poznania vecí založenú na zmyslovej skúsenosti, ktorá sa opiera o pozorovanie, experimenty a dedukciu. V človeku však existujú isté vrodené i získané predsudky, prekážky či nepravdivé pojmy brániace zmeniť spôsob nášho poznania. Tieto predsudky nazval Francis Bacon "idolmi". Kritizoval scholastiku a zdôrazňoval praktický význam vedy vychádzajúcej zo skutočných potrieb ľudí. Svoju predstavu formovania ideálnej vedeckej spoločnosti vylíčil v diele Nová Atlantída (New Atlantis, 1926).
Všestranný mysliteľ Francis Bacon, ktorého myšlienky ovplyvnili viacerých významných filozofov vrátane Jana Amosa Komenského, zomrel 9. apríla 1626 v rodnom Londýne.
Výnimočné miesto medzi svetovými mysliteľmi si vydobyl rozhodnou kritikou scholastiky a predovšetkým svojou novovekou filozofiou založenou na empirickej (zmyslovej) metóde poznania. Vo svojom najdôležitejšom spise s názvom Nové organon (Novum organum, 1620) identifikoval prekážky vedeckého poznania a popísal význačné charakteristiky svojho poňatia vedy, ktorá má byť predovšetkým užitočná pre človeka.
Francis Bacon sa narodil 22. januára 1561 v Londýne vo vtedajšom Anglicku (dnes Spojené kráľovstvo) v rodine vznešené lorda, strážcu veľkej pečate kráľovnej Alžbety I. Už ako dvanásťročný začal študovať na chýrnej Cambridgeskej univerzite, kde sa už od začiatku prejavoval ako geniálny študent chápajúci potrebu reformácie vedy. Vo vzdelávaní pokračoval po boku anglického vyslanca vo francúzskom Paríži. V roku 1579 sa vrátil do Anglicka a pripravoval sa na právnickú kariéru, nakoniec však dal prednosť politike. Stal sa členom parlamentu a získal čestný titul radcu a mimoriadneho advokáta kráľovnej. I počas vlády kráľa Jakuba I. úspešne stúpal po kariérnom rebríčku, pôsobil ako generálny advokát, strážca pečate a nakoniec ako lord kancelár. V roku 1621 ho kráľ vymenoval za vikomta St. Alban, no v tom istom roku bol tiež obvinený z úplatkárstva a zbavený všetkých úradov a pôct, odsúdený k pokute 40.000 libier šterlingov a dokonca aj krátko väznený v londýnskom Toweri. Vďaka svojej obľube u Jakuba I. bol však Bacon po pár dňoch omilostený. Následne sa venoval už len štúdiu, vedeckému bádaniu a práci na filozofických spisoch.
Iniciátor novovekého poňatia poznania je považovaný za otca empirizmu. Snažil sa nájsť a obhájiť novú metódu poznania vecí založenú na zmyslovej skúsenosti, ktorá sa opiera o pozorovanie, experimenty a dedukciu. V človeku však existujú isté vrodené i získané predsudky, prekážky či nepravdivé pojmy brániace zmeniť spôsob nášho poznania. Tieto predsudky nazval Francis Bacon "idolmi". Kritizoval scholastiku a zdôrazňoval praktický význam vedy vychádzajúcej zo skutočných potrieb ľudí. Svoju predstavu formovania ideálnej vedeckej spoločnosti vylíčil v diele Nová Atlantída (New Atlantis, 1926).
Všestranný mysliteľ Francis Bacon, ktorého myšlienky ovplyvnili viacerých významných filozofov vrátane Jana Amosa Komenského, zomrel 9. apríla 1626 v rodnom Londýne.
