< sekcia UNESCO a veda

Chemik Louis Pasteur vytvoril základy aktívnej imunizácie

V roku 1822 sa narodil francúzsky biológ, mikrobiológ a objaviteľ LOUIS PASTEUR, ktorý položil základy mikrobiológie, lekárskej imunológie a stereochémie. Vynašiel pasterizáciu, opísal fermentačný proces, objavil vakcínu proti besnote. Zomrel 28.9.1895. Foto: TASR

Budúci svetoznámy chemik bol v detstve údajne fascinovaný umením, krásne kreslil a sníval o profesii učiteľa umenia.

Dole/Bratislava 27. decembra (TASR) – Od narodenia jedného z najvýznamnejších vedcov 19. storočia, francúzskeho chemika a biológa Louisa Pasteura uplynie v stredu 27. decembra 195 rokov.

Medicínu zbavil povier a strachu z nadprirodzených síl, keď ako jeden z prvých dokázal existenciu okom neviditeľných mikróbov spôsobujúcich rôzne ochorenia. Zakladateľ mikrobiológie, lekárskej imunológie a stereochémie sa zasadil za zavedenie očkovania, pripravil vakcínu proti besnote, vynašiel pasterizáciu a objasnil fermentačný proces.

Louis Pasteur sa narodil 27. decembra 1822 vo francúzskom meste Dole v časoch, keď príčiny chorôb boli neznáme a zahalené tajomstvom. Budúci svetoznámy chemik bol v detstve údajne fascinovaný umením, krásne kreslil a sníval o profesii učiteľa umenia. Ako dvadsaťjedenročný však preorientoval svoje študijné záujmy a rozhodol sa venovať vedeckému štúdiu na Kráľovskej škole v Besancone. Titul doktora vied z chémie a fyziky potom získal na vychýrenej École Normale Supérieure v Paríži. Neskôr bol menovaný profesorom chémie na univerzite v Štrasburgu.

Do vedeckého povedomia sa Pasteur prvýkrát významne zapísal svojimi výskumami a objavmi na poli kryštalografie. Podarilo sa mu stanoviť princípy závislosti medzi molekulárnou stavbou látky a jej kryštalickou mriežkou, čím objasnil princíp polarizácie svetla. Od roku 1854 bol dekanom novej prírodovedeckej fakulty na univerzite v Lille a v roku 1857 ho vymenovali za riaditeľa prírodovedeckých štúdií na parížskej École Normale Supérieure. V tomto období robil pokusy na poli kvasných procesov. Dokázal, že ich príčinou a pôvodcom sú špecifické druhy mikroorganizmov. Okrem iného objavil existenciu anaeróbnych baktérií žijúcich bez prístupu vzduchu či kyslíka a v nadväznosti na to vykonal tepelnú sterilizáciu potravinárskych produktov.

Mnoho rokov mimoriadne plodného vedeckého života venoval Louis Pasteur výskumu nebezpečných infekčných chorôb a ich prevencii. Dokázal, že infekcia organizmu oslabenou kultúrou choroboplodných zárodkov nespôsobí smrť, ale vyvoláva odolnosť proti príslušnému ochoreniu tým, že organizmus si vytvára protilátky. Takto vytvoril základy aktívnej imunizácie ako metódy preventívneho očkovania proti nákazlivým chorobám. V roku 1885 po predchádzajúcich pokusoch na psoch a údajne aj na sebe, po prvý raz realizoval očkovanie proti besnote a zachránil tak život deväťročnému chlapcovi, ktorého pohrýzol besný pes. Jeho postup výroby vakcíny vysušením králičej miechy sa všeobecne používal až do konca 50. rokov 20. storočia.

Pasteur má zásluhu nielen na objave liečby besnoty a iných vážnych chorôb, ale i na vzniku nového lekárskeho odboru – imunológie.

V roku 1888 založil v Paríži Pasteurov inštitút (Institut Pasteur), ktorý dodnes predstavuje jeden z vrcholov mikrobiologického výskumu. Bol jeho riaditeľom a napriek čiastočnému ochrnutiu po záchvate mŕtvice, inštitút viedol až do svojej smrti a vyškolil desiatky svetoznámych vedcov. Louis Pasteur bol členom Francúzskej akadémie, členom londýnskej Kráľovskej spoločnosti v Británii i ďalších zahraničných akadémií vied.

Louis Pasteur zomrel 28. septembra 1895 vo Villeneuve l'Etang blízko Paríža vo veku 72 rokov. Významný vedec je pochovaný v katedrále Notre Dame v Paríži.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.