Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pomôcť má aj odborná záštita profesora Ivana Hričovského.
Autor TASR
Bolešov 12. marca (TASR) – Poľnohospodárske družstvo v obci Bolešov v Ilavskom okrese, Slovenské farmárske, družstvo a desiatky dobrovoľníkov chcú zachrániť takmer 70-ročný ovocný sad v katastri obce. Pomôcť má aj odborná záštita profesora Ivana Hričovského.
Podľa analytičky Slovenského farmárskeho, družstva Evy Sadovskej je dôvodom záchrany sadu aj zvýšenie miery sebestačnosti v produkcii ovocia na Slovensku. Slovensko spolu s Rakúskom, Švajčiarskom či severným Talianskom považujú podľa nej odborníci za krajiny s najlepšími podmienkami na pestovanie ovocia mierneho podnebného pásma. Slovensko má v produkcii ovocia obrovský, ale žiaľ nevyužitý potenciál.
Podľa údajov Ústredného kontrolného a skúšobného úradu poľnohospodárskeho v Bratislave bolo v roku 2017 na Slovensku evidovaných vyše 12 miliónov ovocných stromov a kríkov, ktorých úroda predstavovala vyše 38.000 ton ovocia. "Slovák skonzumuje ročne v priemere 60 až 70 kg ovocia a výrobkov z neho. Napriek tomu, že by sme podľa odborníkov mali byť asi o tretinu väčšími konzumentmi ovocia, zdá sa, že domáca produkcia ovocia nepostačuje pokryť aktuálne potreby Slovákov. V našich jedálničkoch sa tak nachádza vo veľkej miere ovocie dovezené zo zahraničia," skonštatovala Sadovská.
Bolešovský ovocný sad vysadili v rokoch 1951 – 1952 na rozlohe takmer 17 hektárov. Zastúpenie jednotlivých druhov ovocných stromov je pestré, 60 % tvoria jablone, 20 % čerešne, 15 % hrušky a zvyšných 5 % tvoria orechy. "Každý jeden ovocný strom si zaslúži byť zachránený. V ovocnom sade v Bolešove je veľa starých, veľmi vzácnych odrôd. Je to dedičstvo našich otcov, a preto by sme mali urobiť všetko preto, aby sme ich zachovali pre budúce generácie," pripomenul Hričovský s tým, že na Slovensku dopestované jablká sú oveľa menej chemizované ako zahraničné. Aj podľa neho je dovoz ovocia zo zahraničia neprimerane vysoký.
Slovenské farmárske, družstvo spolu s PD Bolešov majú podľa manažéra pre výrobu Jozefa Mlynarčíka so sadom po jeho revitalizácii svoje plány. "Chceme efektívne spojiť faunu a flóru. Toto prostredie je veľmi vhodné na chov kráv bez trhovej produkcie mlieka. Kravy spásajú trávnaté porasty a ekologicky zároveň hnoja pôdu, na ktorej ovocné stromy rastú. Výsledkom tejto symbiózy je ekologické a kvalitné hovädzie mäso a ovocie na našich tanieroch," uviedol Mlynarčík.
Podľa analytičky Slovenského farmárskeho, družstva Evy Sadovskej je dôvodom záchrany sadu aj zvýšenie miery sebestačnosti v produkcii ovocia na Slovensku. Slovensko spolu s Rakúskom, Švajčiarskom či severným Talianskom považujú podľa nej odborníci za krajiny s najlepšími podmienkami na pestovanie ovocia mierneho podnebného pásma. Slovensko má v produkcii ovocia obrovský, ale žiaľ nevyužitý potenciál.
Podľa údajov Ústredného kontrolného a skúšobného úradu poľnohospodárskeho v Bratislave bolo v roku 2017 na Slovensku evidovaných vyše 12 miliónov ovocných stromov a kríkov, ktorých úroda predstavovala vyše 38.000 ton ovocia. "Slovák skonzumuje ročne v priemere 60 až 70 kg ovocia a výrobkov z neho. Napriek tomu, že by sme podľa odborníkov mali byť asi o tretinu väčšími konzumentmi ovocia, zdá sa, že domáca produkcia ovocia nepostačuje pokryť aktuálne potreby Slovákov. V našich jedálničkoch sa tak nachádza vo veľkej miere ovocie dovezené zo zahraničia," skonštatovala Sadovská.
Bolešovský ovocný sad vysadili v rokoch 1951 – 1952 na rozlohe takmer 17 hektárov. Zastúpenie jednotlivých druhov ovocných stromov je pestré, 60 % tvoria jablone, 20 % čerešne, 15 % hrušky a zvyšných 5 % tvoria orechy. "Každý jeden ovocný strom si zaslúži byť zachránený. V ovocnom sade v Bolešove je veľa starých, veľmi vzácnych odrôd. Je to dedičstvo našich otcov, a preto by sme mali urobiť všetko preto, aby sme ich zachovali pre budúce generácie," pripomenul Hričovský s tým, že na Slovensku dopestované jablká sú oveľa menej chemizované ako zahraničné. Aj podľa neho je dovoz ovocia zo zahraničia neprimerane vysoký.
Slovenské farmárske, družstvo spolu s PD Bolešov majú podľa manažéra pre výrobu Jozefa Mlynarčíka so sadom po jeho revitalizácii svoje plány. "Chceme efektívne spojiť faunu a flóru. Toto prostredie je veľmi vhodné na chov kráv bez trhovej produkcie mlieka. Kravy spásajú trávnaté porasty a ekologicky zároveň hnoja pôdu, na ktorej ovocné stromy rastú. Výsledkom tejto symbiózy je ekologické a kvalitné hovädzie mäso a ovocie na našich tanieroch," uviedol Mlynarčík.
