Priemerná svetová teplota je podľa údajov Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o 1,4 stupňa Celzia vyššia než priemerné hodnoty v období tzv. pre-industriálneho obdobia.
Na väčšine územia Slovenska, s výnimkou Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho kraja, platí v stredu do 18.00 h prvý stupeň výstrahy pred tvorbou poľadovice.
Najvyššiu priemernú mesačnú teplotu vzduchu (14,5 stupňa Celzia) namerali v októbri v Bratislave-Mlynskej doline.
Po lete, ktoré bolo z hľadiska teplôt tiež mimoriadne, bol september 2023 najteplejším septembrom v histórii na svete - priemerná teplota vzduchu pri zemskom povrchu dosahovala 16,38 stupňa Celzia.
Najvyššia priemerná mesačná teplota vzduchu (19,9 stupňa Celzia) bola zaznamenaná v Bratislave, takmer na všetkých staniciach však prekonávala rekordy.
Leto na Britských ostrovoch bolo chladné a vlhké, najteplejší deň roka prišiel až v septembri – čo sa stalo iba po piaty raz od začiatku vedenia záznamov.
Podľa výskumníkov bude po spojení kontinentov počasie mimoriadne horúce a suché.
Šesť letných dní namerali na stanici Liesok, kde bol vyrovnaný rekord zo septembra v roku 2011.
Pred štvrtkovým (14. 9.) studeným frontom Slovensko v stredu čaká podľa meteorológov ešte jeden horúci deň.
August bol zároveň na väčšine územia zrážkovo normálny až mimoriadne vlhký. Najmenej zrážok spadlo na stanici Somotor, a to 54,7 milimetra.