< sekcia Slovensko

Z plaviek do kožuchov: Koniec októbra prinesie ochladenie a prvý sneh

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Po rekordne teplom polroku a babom lete sa koncom októbra dočkáme prvých mrazov.

Bratislava 12. októbra (Teraz.sk/TASR) – Po mimoriadne teplom slnečnom počasí súčasného babieho leta očakávajú meteorológovia výraznejšie ochladenie v poslednej dekáde októbra. Malo by sa tak ukončiť rekordne teplé obdobie, ktoré na Slovensku pretrváva už od apríla.

„Aktuálne počasie má všetky znaky typického babieho leta, pre ktoré je charakteristické teplé, ustálené, slnečné a málo veterné počasie bez zrážok. Určujúci tlakovým útvarmi bývajú počas babieho leta tlakové výše nad strednou alebo východnou Európou, ktoré blokujú postup frontálnych systémov z Atlantiku smerom do vnútrozemia,“ uviedol pre TASR klimatológ Pavel Matejovič.

Pojem babie leto sa často skloňuje v literatúre či v ľudovej slovesnosti. Exaktne ho však definuje aj odborná literatúra. Meteorologický slovník výkladový a terminologický (Sobíšek a kol. 1993) napríklad hovorí: „Ide o obdobie suchého, málo veterného, slnečného a cez deň veľmi teplého počasia, ktoré sa vyskytuje v Európe obvykle v septembri alebo v októbri. Noci v tom čase bývajú už pomerne chladné, začínajú sa vyskytovať početné hmly (radiačné), ktoré sa môžu s postupujúcou jeseňou (a krátiacimi sa dňami) udržiavať aj počas väčšej časti samotného dňa. Synoptickou príčinou býva pomerne rozsiahla anticyklóna nad strednou alebo juhovýchodnou Európou.“


Rekordný bol celý polrok


Podľa Matejoviča môžu počas babieho leta teploty dosahovať vysoké hodnoty, pričom nie je výnimkou ani letný deň, keď maximálna teplota vystúpi až na hranicu 25 stupňov a viac. Pre babie leto sú typické aj veľké rozdiely medzi nočnými a dennými teplotami.

„I keď rána nie sú na väčšine územia v týchto dňoch na túto ročnú dobu až tak chladné. Počas babieho leta zvyknú klesať teploty v noci ešte nižšie a pohybujú sa len okolo 5 °C, pričom sa často vyskytuje aj prízemný mráz. Ráno bývajú ranné hmly, ktoré sa niekedy udržia aj počas celého dňa. Teda môžeme povedať, že celkovo je aj na babie leto v týchto dňoch veľmi teplo,“ dodal Pavel Matejovič.

Veľmi teplé obdobie pretrváva už od apríla. „Leto 2018 bolo tiež súčasťou teplého polroka (apríl až september), ktorý bol ako celok tak extrémne teplý, že pôvodné rekordy boli v niektorých prípadoch prekonané aj o viac ako 1 °C (napr. Bratislava, Koliba v roku 2003, 18,6 °C a v roku 2018, 19,7 °C). Dlhotrvajúce nadnormálne teplé počasie spôsobilo, že v teplom polroku 2018 bol zaregistrovaný na prevažnej väčšine meteorologických staníc Slovenska rekordný počet letných dní, v krajnom prípade až takmer 140 (Žihárec 138 letných dní, pričom dlhodobý priemer za obdobie 1981-2010 je na tejto stanici 82),“ uvádza na svojej stránke Slovenský hytromoeteorologický ústav.

Počas teplého polroka asi 4 a pol zo 6 mesiacov dosahovala maximálna denná teplota letné hodnoty, čím sa podľa SHMÚ „klimatické podmienky na Slovensku dostávajú na úplne inú úroveň.“
Samotné leto 2018 skončilo až na malé výnimky ako 2. až 5. najteplejšie od roku 1951.


Ochladí sa koncom mesiaca


Babie leto podľa prognostických modelov bude pokračovať aj v najbližších dňoch minimálne do polovice budúceho týždňa.

„Po menej výraznom ochladení v jeho závere modely predpokladajú výraznejší pokles teplôt v poslednej októbrovej dekáde, kedy by k nám mal preniknúť do severozápadu veľmi studený, pôvodom morský polárny alebo možno aj arktický vzduch. Po veľmi teplých letách sa totiž často stáva, že v októbri prichádza k výraznému ochladeniu a dokonca aj v nížinách sa objavujú snehové vločky, alebo dokonca aj snehová pokrývka,“ dodal Pavel Matejovič.

„Napríklad v roku 1994, keď po veľmi teplom lete v Bratislave snežilo už 7. októbra. V roku 2009 pozorovali sneženie na bratislavskom letisku už 15. októbra. Rekord prvého dňa so snehovou pokrývkou bol zase prekonaný 24. októbra 2003, keď v Bratislave napadlo 5 až 10 cm snehu. Pritom aj leto 2003 patrilo medzi najteplejšie letá v histórii meteorologických pozorovaní. Na bratislavskej Kolibe a na Záhorí napadol sneh aj 29. októbra 2012. Vlani snežilo v nížinách na konci októbra pre zmenu na východnom Slovensku,“ doplnil klimatológ.


Z plaviek do kožuchov


Skorý nástup zimy v októbri môže podľa Matejoviča súvisieť s dynamickejšími atmosférickými procesmi, ktoré súvisia s teplejšou atmosférou a tiež vlhkejším vzduchom, ktorý sa vyparí z teplejších oceánov.
„Či sa tento október objavia nejaké snehové vločky aj v nížinách, je ešte predčasné hovoriť, no na horách sa už v závere mesiaca pravdepodobne ohlási zima so snehom a mrazmi. Je teda dosť pravdepodobné, že prejdeme, obrazne povedané, z plaviek do kožuchov,“ uviedol Pavel Matejovič.

Veľmi pravdepodobné tiež je, že sa rok 2018 zaradí medzi najteplejšie aj z celosvetového hľadiska. Globálna teplota je podľa aktuálnych údajov vyššia priemerne o 1 stupeň v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
Podľa Mimoriadnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa už do roka 2040 môže otepliť o 1,5 stupňa, čo by malo pre mnohé oblasti sveta ďalekosiahle následky.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.