Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Slovensko

ZMOS rokuje v Bratislave na 30. sneme

Na snímke zľava výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány, prezident SR Andrej Kiska, predseda ZMOS Michal Sýkora, ministerka vnútra SR Denisa Saková, podpredseda ZMOS Ľubomír Lörincz a výkonný podperdseda ZMOS Milan Muška na 30. sneme ZMOS v Bratislave 22. mája 2019. Foto: TASR - Pavol Zachar

Je o nás počuť, bránime hodnoty a princípy miestnej územnej samosprávy a nehovoríme to, čo sa dobre počúva, ale to, čo je správne a podstatné, vyhlásil predseda Michal Sýkora.

Bratislava 22. mája (TASR) – Doterajšia činnosť Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) dokazuje, že je dôveryhodným sociálnym partnerom, ktorý aktívne presadzuje požiadavky a obhajuje záujmy svojich členov. V príhovore na začiatku 30. snemu ZMOS-u to uviedol súčasný predseda združenia Michal Sýkora.

Sýkora: ZMOS nehovorí to, čo sa dobre počúva, ale čo je podstatné


"Je o nás počuť, bránime hodnoty a princípy miestnej územnej samosprávy a nehovoríme to, čo sa dobre počúva, ale to, čo je správne a podstatné," vyhlásil Sýkora. Základom úspechu je podľa neho zotrvanie na tímovej spolupráci a aktívnom prístupe všetkých členov združenia. "Svoju silu sme vždy budovali na tom, čo nás spája, dobré výsledky sme vždy dosahovali hľadaním riešení. Na to nesmieme rezignovať," povedala Sýkora, ktorý je presvedčený, že práve snaha o dialóg a spolupatričnosť pomôže samosprávam ubrániť sa tomu, aby sa do vzájomných vzťahov miest a obcí začala neprimerane premietať celková atmosféra v spoločnosti, poznamenanej negativizmom, spochybňovaním a hľadaním konfliktu.

Proaktívny prístup je podľa neho tiež základom, ako formovať činnosť združenia podľa predstáv svojich členov. Narážal tým na prenikajúce informácie o nespokojnosti niektorých miest s aktivitou a činnosťou združenia, najmä Komory miest.


Výrazne sa venoval legislatívnej oblasti, ktorá ovplyvňuje život miest a obcí. Pripomenul problém s finančným dosahom sociálnych balíčkov, ktoré nútia samosprávy hľadať zložité riešenia. "Sme, a naďalej budeme vystavení tlaku obmedzovať doterajšie vlastné výdavky a redukovať naplánované aktivity, nakoľko podľa našich odhadov nám bude ešte chýbať na tieto opatrenia v tomto roku približne 80 miliónov eur," uviedol v súvislosti so zvýšenými povinnosťami bez adekvátneho zvýšenia zdrojov pre samosprávy. Informoval, že názorovú zhodu v tejto téme našiel i v diskusii s predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivanom Šramkom. "Predseda rozpočtovej rady prisľúbil, že na tieto skutočnosti bude prihliadať v pripravovanej správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bude prerokovávaná v parlamente," avizoval.

Sýkora pozitívne ocenil pozitívne novelizácie v zákone o verejnom obstarávaní, najmä jednoduchšie procesy obstarávania, skrátenie zákonných lehôt či zrušenie dvojobálkového systému predkladania ponúk, rovnako i zámer zjednodušiť proces kontroly. Vyzdvihol i prístup združenia v oblasti zvyšovania platov zamestnancov vo verejnej správe, poukázal na druhej strane na odmietavý postoj ZMOS-u pri návrhoch o zmene zákona o sociálnych službách či novele školského zákona (povinná predškolská dochádzka), ktoré by ešte viac zaťažili rozpočty samospráv.

Spomenul i komplikovaný proces tvorby stavebného zákona, ktorú v aktuálnej verzii neodpovedá predstavám ZMOS-u. Konkrétne upozornil na to, že novela vracia podstatnú časť výkonu štátnej stavebnej správy z obcí na štátne orgány cez nové vykonávacie vyhlášky, či na návrh pokutovať obce pri nevydaní stavebného súhlasu. "ZMOS vníma potrebu zjednodušiť a zrýchliť stavebné konanie na Slovensku a zabezpečiť lepšiu vymožiteľnosť zákona v praxi, ale nie v takej podobe, v akej ju ministerstvo predložilo do legislatívneho procesu," zdôraznil.



Ďalšiu nevyhnutnú diskusiu i rešpektovanie názoru samospráv si podľa Sýkoru vyžaduje i oblasť odpadového hospodárstva, témy zálohovania jednorazových obalov a systém triedeného zberu. "Pre mestá a obce je veľmi dôležitá aj pripravovaná novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ku ktorej sme vzniesli niekoľko zásadných pripomienok a čakáme na výsledok rozporového konania," dodal Sýkora.

Zmienil sa aj o čerpaní eurofondov, pričom skonštatoval zlepšené čerpanie vo viacerých operačných programoch, najmä v Integrovanom regionálnom operačnom programe (IROP), priznal však i pretrvávajúci problém v oblasti Programu rozvoja vidieka. "Naďalej však považujeme spôsob čerpania týchto prostriedkov za veľmi zdĺhavý a príliš komplikovaný a treba sa z toho pre budúcnosť dôsledne poučiť," zdôraznil Sýkora.

Prezident: Slovensko má za sebou ekonomicky dobré roky, netreba ich premrhať


Slovensko má za sebou ekonomicky dobré roky, netreba ich však nezodpovedne premrhať. Uviedol to v úvode 30. snemu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska.

Na snímke prezident SR Andrej Kiska počas príhovoru na 30. sneme ZMOS v Bratislave 22. mája 2019.
Foto: TASR - Pavol Zachar


Problémy miest a obcí v SR majú podľa neho spoločné to, že ich spája slabá schopnosť štátu využiť dobré roky. "Máme za sebou dobré ekonomické roky na investície, ktoré trvalo zlepšia život ľudí v slovenských regiónoch. Máme za sebou výborné ekonomické obdobie, HDP (hrubá domáci produkt) rástol, nezamestnanosť klesla historicky na najnižšiu úroveň. Dokonca máme návrh vyrovnaného (štátneho) rozpočtu. A toto je výborná správa," povedala hlava štátu.

V slovenskom parlamente sa však podľa jeho slov už rozbehli preteky o to, kto pred budúcoročnými (parlamentnými) voľbami "rozdá" viac peňazí, pričom v mnohých oblastiach na Slovensku máme chronický investičný deficit. "Kedy chceme začať poriadne investovať do opravy či výstavby nemocníc, ciest v regiónoch, verejných priestoroch, ak nie v časoch relatívnej hojnosti? Na čo na Slovensku čakáme? Na to, že zase príde ďalšia kríza?," podčiarkol.



"My všetci vieme, že ďalšia kríza príde. Nevieme len kedy začne, čo ju spôsobí a aká bude silná. Ale ekonomika nám ukazuje historicky, že ďalšia kríza určite príde. Čakáme na obdobie, že bude zase potrebné šetriť vo verejných financiách či zvyšovať sociálne výdavky v prípade rastu nezamestnanosti alebo iných ekonomických ťažkostí. Myslím si, že je nezodpovedné rozdávať naše úspechy, úspechy práce našich ľudí, premrhať roky relatívnej hojnosti na predvolebné darčeky a krátkodobé politické zisky. Je najvyšší čas sústrediť sa na trvalé, efektívne a zmysluplné investície do našej budúcnosti a lepšieho života ľudí na Slovensku," dodal Kiska.

P. Pellegrini: Vláda urobí konkrétne opatrenia na zlepšenie výkonu samospráv


Štát by mal v najbližšom období prispieť k zvýšenému výkonu samospráv viacerými opatreniami. Predstaviteľov miestnej samosprávy o tom vo svojom prejave na 30. sneme Združenia miest a obcí (ZMOS) uistil predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD). Vzhľadom na jeho pracovné povinnosti v zahraničí sa k účastníkom snemu - najvyššieho fóra združenia, prihovoril prostredníctvom videopozdravu.

Pelegrini pripomenul avizovaný vznik Národného programu dobudovania vodovodov a kanalizácií, reagujúci na to, že doterajší spôsob vyčleňovania menších súm z enviromentálneho fondu neumožňuje niektorým obciam mať ani po 15 rokoch vybudovanú kanalizáciu a vodovod. "V krátkom čase preto predložíme na rokovanie vlády tento strategický plán, aby sa aj ľudia z takto postihnutých obcí konečne dostali k tomu, čo sa inde považuje za samozrejmosť," potvrdil premiér.

Druhou oblasťou zvýšenej akcieschopnosti štátu je oblasť komasácií, teda sceľovania pozemkov, a ďalšou je plán vlády previesť pozemky v intravilánoch do vlastníctva obcí. "Viem veľmi dobre, akú byrokratickú tortúru môže znamenať pre obec vybudovanie či rekonštrukcia časti chodníka, ktorý nestojí na obecnom pozemku. Preto prichádzame s touto zmenou, ktorá opäť rozviaže obciam a mestám ruky vo viacerých, nimi spravovaných oblastiach," povedal Pellegrini.

Zmien v prospech samospráv by malo byť podľa šéfa vládneho kabinetu viacero. Jednou z nich má byť aj metodické usmernenie ministerstva financií, aby obec pri napĺňaní verejnoprávneho účelu mohla investovať do cudzieho majetku vo vlastníctve štátu. "Nebudete tak už musieť donekonečna vysvetľovať svojim obyvateľom, prečo obec nemôže vymaľovať schátranú autobusovú zastávku, ktorá jej síce nepatrí, no 'špatí' celé okolie," ozrejmil.

Pellegrini sa venoval aj témam, vyvolávajúcim rozporuplné reakcie, súvisiace so zavádzaním sociálnych opatrení a záťažou z toho plynúcou pre rozpočty samospráv. Príkladom sú tzv. obedy zadarmo. "Chcem vás však naozaj poprosiť o pochopenie, pretože toto naše silné sociálne opatrenie smeruje predovšetkým k tomu, aby sa čím viac detí dostalo k aspoň jednému teplému jedlu denne a aby v tom nebola prekážkou sociálna situácia ich rodiny. Som si istý, že toto opatrenie automaticky neznamená, že na obedy bude chodiť 100 percent detí, tak, ako ani vlaky zadarmo nevyužíva 100 percent dôchodcov," povedal Pellegrini, pripomínajúc, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR má pripravené projekty na vykrytie niektorých počiatočných investícií do vybavenia a technologického zariadenia kuchýň.

Premiér sa dotkol aj problematiky financovania samospráv. Za dôležité považuje predchádzajúce zvýšenie podielu samosprávy na výnose dane z príjmov fyzických osôb pre mestá a obce na úroveň 70 percent. "Štát z nej vlani poukázal obciam a mestám viac ako dve miliardy eur, čo je medziročne viac o 203 miliónov. Myslím si, že sme pred časom spravili dobré rozhodnutie s pozitívnymi dôsledkami pre vašu činnosť malých obcí," uviedol. V prípade špecifík financovania malých obcí zvýraznil, že dotácie z výnosu ministerstva financií boli pridelené všetkým obciam do 250 obyvateľov, ktoré o ne požiadali. „Zároveň podotýkam, že akékoľvek zmeny, súvisiace s financovaním malých obcí, budeme robiť len po dohode so Združením miest a obcí,“ uistil premiér.

Ocenil prácu prítomných starostov a primátorov, rovnako vyzdvihol aj činnosť strešnej organizácie, ktorú vníma ako zodpovedného a konštruktívneho partnera vlády. "V týchto dobrých a priateľských vzťahoch budem veľmi rád pokračovať," uzavrel Pellegrini.

G. Matečná: Aj naše mestá a obce sa musia pripraviť na zmenu klímy


Extréme letné horúčavy, prívalové dažde, silné víchrice, rekordné mrazy. Tieto prírodné živly v čoraz väčšej miere sužujú nielen našich poľnohospodárov, ale aj mestá a obce, v ktorých žijeme. Podpredsedníčka vlády a šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (SNS) v stredu na Sneme Združenia miest a obcí (ZMOS) v Bratislave apelovala na samosprávy, aby nezabúdali na životné prostredie. Informoval o tom Michal Feik z MPRV SR.

"Rada by som ocenila, ako mnohé dediny aj mestá opekneli, rozvíjajú sa. Žiaľ, je aj množstvo regiónov, ktoré spustli, boria sa s nezamestnanosťou, nedostatkom investícií, chátrajúcou infraštruktúrou. Ako ministerku, ktorá má vo svojom rezorte poľnohospodárstvo a vidiek, ma obzvlášť mrzí, keď vidím lokality, ktoré kedysi doslova prekvitali a dnes sú spustnuté. A týka sa to nielen poľnohospodárstva, ale aj obydlí, podnikov či infraštruktúry," uviedla vo svojom vystúpení Matečná.

Podľa ministerky je spoločnou výzvou vlády aj samospráv vrátiť vidieku svoju "zašlú slávu". Rozvíjať vidiek, investovať doň, starať sa o obydlia, starať sa o krajinu. Opätovne prilákať ľudí späť do svojich niekdajších domovov a nájsť im tam uplatnenie.

V Integrovanom regionálnom operačnom programe (IROP), ktorý má vo svojej gescii MPRV SR, je v tomto programovacom období vyčlenených z fondov EÚ 1,7 miliardy eur, ktoré sú určené na rozvoj infraštruktúry v regiónoch. Vďaka tomu pribudnú v regiónoch tisíce nových miest v škôlkach, zlepší sa technické vybavenie v základných a stredných školách, opravia sa regionálne cesty, postavia sa nové cyklotrasy. Samosprávy nakúpili nízkoemisné vozidlá verejnej dopravy, vo výstavbe sú prestupné terminály integrovanej dopravy. Agrorezort tiež podporuje projekty na zazelenanie miest. Desiatky projektov sú už zrealizovaných alebo vo výstavbe.

"Popri výstavbe nových miest v škôlkach, rekonštrukciách ciest či rozvoji sociálnych služieb by sme nemali zabúdať na jednu tému, ktorá trápi doslova celú planétu. Je to globálna zmena klímy. A Slovensko nie je výnimkou. Ak si myslíme, že tento problém sa nás netýka, sme na veľkom omyle. Extréme letné horúčavy, prívalové dažde i silné víchrice, rekordné mrazy v čoraz väčšej miere sužujú nielen poľnohospodárov, ale aj mestá a obce, v ktorých žijeme. Tieto živly na jednej strane strpčujú život ľuďom, na strane druhej spôsobujú nemalé škody na majetku ľudí, štátu aj samospráv," upozornila Matečná.

Šéfka agrorezortu apelovala na primátorov a starostov, aby pri rozvoji samospráv nezabúdali ani na životné prostredie. "Ulice sa musia viac zazelenať. Znamená to menej asfaltu či betónu, ale viac parkov alebo trávnikov. Musíme sa naučiť pracovať s dažďovou vodou. Znamená to viac zelených striech, zelene či nádrží. Čo najmenej dažďa by malo odchádzať do kanalizácie. Doprava musí byť ekologickejšia. Znamená to menej áut, avšak väčšie využívanie ekologickejšej verejnej dopravy, bicyklov alebo chôdze. Nakupovanie musí byť rozumnejšie. Len v segmente potravín sa boríme s tým, že 40 % potravín vyhodíme. Takéto mrhanie s prírodnými zdrojmi je nielen neekologické, ale aj neekonomické. Namiesto obrovských parkovísk a nákupných centier by sme mali radšej stavať parky. A nezabúdajme ani na výchovu našich detí smerom k starostlivosti o životné prostredie. Životné prostredie nielen dedíme od našich predkov, ale aj si ho požičiavame od svojich detí," uzavrela Matečná.

Tohtoročný 30. snem je zároveň i volebným snemom, na ktorom sa bude voliť nový predseda združenia. Na post kandidujú starostka obce Spišské Tomášovce Zuzana Nebusová, starosta obce Píla Radovan Mičunek, primátor mesta Nováky Dušan Šimka a primátor mesta Liptovský Hrádok Branislav Tréger.

V programe dvojdňového rokovania (22. - 23. 5.) je popri pracovnej časti aj sprievodný program, počas ktorého vyhlásia výsledku ankety "Oskar bez bariér 2018" a odovzdajú i ocenenia cenenia v rámci Komunít priateľských deťom a mladým ľuďom.