Brusel/Bratislava 29. marca (TASR) - Slovenská republika má dobrú šancu dostať sa do NATO a aj na aktívnejšie zapojenie sa do spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Počas stretnutia s vtedajším ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom v Bruseli v novembri 1999 to povedal Vysoký predstaviteľ Európskej únie (EÚ) pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a bývalý šéf NATO Javier Solana.

TASR pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do NATO prináša sériu dokumentačných materiálov.

V septembri 2000 vznikla poslanecká skupina Národnej rady SR za rýchlu integráciu SR do NATO, ktorej cieľom bolo podľa predsedu skupiny Františka Šebeja, prispieť k členstvu v Aliancii v rámci politického spektra, v styku s predstaviteľmi členských krajín NATO a pri kontakte so slovenskými občanmi.

Ako Šebej v tom čase zdôraznil, o prizvaní SR do NATO sa rozhoduje v parlamentoch členských krajín a preto je v medziparlamentnej komunikácii priestor na presadzovanie integračnej priority Slovenska smerom k Aliancii.

Koncom septembra odovzdalo Slovensko v bruselskom sídle Aliancie aktualizovaný ročný plán prípravy na členstvo v NATO, ktorý obsahoval základné úlohy a ciele v politickej, ekonomickej, vojenskej, obrannej a bezpečnostnej oblasti, ako aj úlohy vo sfére zdrojov a legislatívy. Slovensko v tzv. programe PRENAME potvrdilo záväzok zvyšovať ročne svoje výdavky na obranu o 0,1 percenta hrubého domáceho produktu.

Okrem množstva politických, ekonomických, vojenských a bezpečnostných cieľov priniesol program plány v oblasti zvyšovania podpory verejnej mienky pre vstup do NATO. Optimálna podpora verejnosti mala na základe plánu presahovať 60 percent.

Podľa vtedajšieho generálneho riaditeľa sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky na Ministerstve zahraničných vecí SR Rastislava Káčera boli v tom čase najdôležitejšími oblasťami v úsilí Slovenska o členstvo v NATO práve práca s verejnosťou a finančné zabezpečenie prípravy na vstup.