Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ábel Ravasz skonštatoval, že v prípadoch, ak nie je možné čerpať eurofondy, záujem starostov budovať infraštruktúru pre Rómov je viac ako vlažný.
Autor TASR
Bratislava 1. mája (TASR) – Štát by mal zvážiť zmeny v súčasnom nastavení decentralizácie právomocí, a tiež spôsob ich financovania. Naznačuje to splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most-Híd), ktorý túto tému otvára v súvislosti s budovaním infraštruktúry v obciach s marginalizovanou rómskou komunitou.
Ravasz v tejto súvislosti skonštatoval, že v prípadoch, ak nie je možné čerpať eurofondy, záujem starostov budovať infraštruktúru pre Rómov je viac ako vlažný. "Na ostatnom zasadnutí vlády (25.4.) som otvoril diskusiu, ako sa vysporiadať s problémom, že starostovia neplnia povinnosti voči rómskym občanom, keď nebudujú školy, škôlky, alebo nie sú dlhé roky schopní vybudovať chodník a ohrozujú život osadníkov," informoval. Štát by sa mal podľa neho preto zaoberať prípadnou zmenou súčasného nastavenia decentralizácie právomocí a tiež ich financovaním. "Je potrebné vymyslieť financovanie, ktoré bude výhodné i pre starostov, ale zároveň starostov prinúti v obciach, kde sú marginalizované rómske komunity, aby zabezpečili výkon služieb tam, kde je potrebný," povedal.
Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) si nemyslí, že súčasné rozdelenie kompetencií je zlé. „Dochádza však k určitým pochybeniam, a to na oboch stranách. Napríklad aj tým, že štát nevzdeláva samosprávu, najmä v oblasti preneseného výkonu štátnej správy (základné školy), nedostatočne kontroluje a nevynucuje plnenie si povinností zo strany samospráv. Tak dochádza namiesto prevencie už skôr k haseniu problémov," tlmočil názor združenia, zastrešujúceho viac ako 96 percent slovenských samospráv, hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák.
Upozornil tiež, že samospráva nedostáva peniaze na výstavbu školských či predškolských zariadení. "V rámci prenesených alebo aj originálnych kompetencií v školstve dostane samospráva peniaze na prevádzku školských zariadení až potom, keď ich už má zriadené. Škôlku a školu musí teda najskôr postaviť a na to si musí najskôr našetriť alebo požičať," pripomenul a dodal, že aj po zaradení školy do siete musí obec zo začiatku financovať i jej chod. "Pretože ak funguje od 1.9., obec peniaze dostane až od 1. januára nasledujúceho roka," ozrejmil Kaliňák.
Podľa názoru ZMOS-u sa preto zmeny v systéme nemôžu robiť vytrhávaním jednotlivých komponentov. „Nevyhnutná je dôsledná analýza existujúceho stavu, ktorá poukáže na reálnu aplikačnú prax, na to čo nefunguje a prečo to nefunguje a následne bude sformulovaný a navrhnutý nový systém a to aj s dopadmi," skonštatoval hovorca ZMOS-u.
Ravasz v tejto súvislosti skonštatoval, že v prípadoch, ak nie je možné čerpať eurofondy, záujem starostov budovať infraštruktúru pre Rómov je viac ako vlažný. "Na ostatnom zasadnutí vlády (25.4.) som otvoril diskusiu, ako sa vysporiadať s problémom, že starostovia neplnia povinnosti voči rómskym občanom, keď nebudujú školy, škôlky, alebo nie sú dlhé roky schopní vybudovať chodník a ohrozujú život osadníkov," informoval. Štát by sa mal podľa neho preto zaoberať prípadnou zmenou súčasného nastavenia decentralizácie právomocí a tiež ich financovaním. "Je potrebné vymyslieť financovanie, ktoré bude výhodné i pre starostov, ale zároveň starostov prinúti v obciach, kde sú marginalizované rómske komunity, aby zabezpečili výkon služieb tam, kde je potrebný," povedal.
Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) si nemyslí, že súčasné rozdelenie kompetencií je zlé. „Dochádza však k určitým pochybeniam, a to na oboch stranách. Napríklad aj tým, že štát nevzdeláva samosprávu, najmä v oblasti preneseného výkonu štátnej správy (základné školy), nedostatočne kontroluje a nevynucuje plnenie si povinností zo strany samospráv. Tak dochádza namiesto prevencie už skôr k haseniu problémov," tlmočil názor združenia, zastrešujúceho viac ako 96 percent slovenských samospráv, hovorca ZMOS-u Michal Kaliňák.
Upozornil tiež, že samospráva nedostáva peniaze na výstavbu školských či predškolských zariadení. "V rámci prenesených alebo aj originálnych kompetencií v školstve dostane samospráva peniaze na prevádzku školských zariadení až potom, keď ich už má zriadené. Škôlku a školu musí teda najskôr postaviť a na to si musí najskôr našetriť alebo požičať," pripomenul a dodal, že aj po zaradení školy do siete musí obec zo začiatku financovať i jej chod. "Pretože ak funguje od 1.9., obec peniaze dostane až od 1. januára nasledujúceho roka," ozrejmil Kaliňák.
Podľa názoru ZMOS-u sa preto zmeny v systéme nemôžu robiť vytrhávaním jednotlivých komponentov. „Nevyhnutná je dôsledná analýza existujúceho stavu, ktorá poukáže na reálnu aplikačnú prax, na to čo nefunguje a prečo to nefunguje a následne bude sformulovaný a navrhnutý nový systém a to aj s dopadmi," skonštatoval hovorca ZMOS-u.
