MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Ministerstvo pripomenulo, že Slovensko a Čínska ľudová republika však majú diametrálne rozdielne názory a hodnotenie na mnohé medzinárodné otázky, primárne pri agresii Ruska voči Ukrajine.
Autor TASR
Bratislava/Peking 18. apríla (TASR) - Napriek zložitým vzťahom v rámci geopolitickej situácie a rastúcej asertivite Číny sú dlhodobé vzťahy medzi Slovenskom a Čínou charakterizované spoluprácou a konštruktívnym bilaterálnym dialógom, ako aj na úrovni EÚ. Pre TASR to uviedol komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v súvislosti s tohtotýždňovou pracovnou cestou predsedu Národnej rady (NR) SR Borisa Kollára v Číne. Prvé diplomatické stopy v Číne zanechal Milan Rastislav Štefánik počas pobytu v čínskom Charbine v roku 1919.
Oba štáty si vytvorili väzby v oblastiach obchodu, investícií, kultúry a vzdelávania. "Tieto väzby prispeli k vzájomnému porozumeniu a oceneniu kultúr a tradícií oboch krajín," skonštatoval rezort diplomacie. Oživenie vzájomných kontaktov, ako aj opätovné nadviazanie priameho dialógu v postpandemickom období, sú podľa MZVEZ prioritou a nutnosťou nielen v rámci Slovenska, ale vidno ich aj naprieč krajinami Európskej únie.
Medzi Slovenskom a Čínou pred pandémiou ochorenia COVID-19 dochádzalo k pravidelným stretnutiam a návštevám na rôznych úrovniach vrátane politických, hospodárskych a kultúrnych, čo podporovalo výmenu skúseností a názorov.
Ministerstvo pripomenulo, že Slovensko a Čínska ľudová republika však majú diametrálne rozdielne názory a hodnotenie na mnohé medzinárodné otázky, primárne pri agresii Ruska voči Ukrajine, rozvoji transatlantických vzťahov či recipročných podmienok obchodnej výmeny Číny a EÚ. "Najvýraznejšie iritanty sú však hodnotového charakteru, kde sa, žiaľ, Čína uberá inou cestou ako náš svet - v otázkach dodržiavania ľudských práv, ale aj medzinárodnopolitického usporiadania sveta," priblížil komunikačný odbor. "Slovensko rešpektujúc politiku jednej Číny podporuje spoluprácu v ekonomickej a kultúrnej oblasti aj s Taiwanom," doplnilo MZVEZ.
Diplomatické vzťahy s Čínskou ľudovou republikou boli nadviazané pred 73 rokmi v rámci medzinárodnoprávnej kontinuity bývalého Československa. Bolo šiestou krajinou, ktorá uznala novovzniknutú Čínsku ľudovú republiku. Rezort slovenskej diplomacie vysvetlil, že vzťahy a kontakty s Čínou sú dlhšie. "Odhliadnuc od kontaktov z čias Rakúsko-Uhorska, prvé diplomatické stopy v Číne zanechal Milan Rastislav Štefánik počas svojho pobytu v čínskom Charbine v roku 1919. Za prvej ČSR pôsobili naše misie tak v Pekingu, ako aj Nanjingu a Šanghaji," uzavrel komunikačný odbor MZVEZ.
Oba štáty si vytvorili väzby v oblastiach obchodu, investícií, kultúry a vzdelávania. "Tieto väzby prispeli k vzájomnému porozumeniu a oceneniu kultúr a tradícií oboch krajín," skonštatoval rezort diplomacie. Oživenie vzájomných kontaktov, ako aj opätovné nadviazanie priameho dialógu v postpandemickom období, sú podľa MZVEZ prioritou a nutnosťou nielen v rámci Slovenska, ale vidno ich aj naprieč krajinami Európskej únie.
Medzi Slovenskom a Čínou pred pandémiou ochorenia COVID-19 dochádzalo k pravidelným stretnutiam a návštevám na rôznych úrovniach vrátane politických, hospodárskych a kultúrnych, čo podporovalo výmenu skúseností a názorov.
Ministerstvo pripomenulo, že Slovensko a Čínska ľudová republika však majú diametrálne rozdielne názory a hodnotenie na mnohé medzinárodné otázky, primárne pri agresii Ruska voči Ukrajine, rozvoji transatlantických vzťahov či recipročných podmienok obchodnej výmeny Číny a EÚ. "Najvýraznejšie iritanty sú však hodnotového charakteru, kde sa, žiaľ, Čína uberá inou cestou ako náš svet - v otázkach dodržiavania ľudských práv, ale aj medzinárodnopolitického usporiadania sveta," priblížil komunikačný odbor. "Slovensko rešpektujúc politiku jednej Číny podporuje spoluprácu v ekonomickej a kultúrnej oblasti aj s Taiwanom," doplnilo MZVEZ.
Diplomatické vzťahy s Čínskou ľudovou republikou boli nadviazané pred 73 rokmi v rámci medzinárodnoprávnej kontinuity bývalého Československa. Bolo šiestou krajinou, ktorá uznala novovzniknutú Čínsku ľudovú republiku. Rezort slovenskej diplomacie vysvetlil, že vzťahy a kontakty s Čínou sú dlhšie. "Odhliadnuc od kontaktov z čias Rakúsko-Uhorska, prvé diplomatické stopy v Číne zanechal Milan Rastislav Štefánik počas svojho pobytu v čínskom Charbine v roku 1919. Za prvej ČSR pôsobili naše misie tak v Pekingu, ako aj Nanjingu a Šanghaji," uzavrel komunikačný odbor MZVEZ.
