Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Slovensko

Genofondový sad CHKO Biele Karpaty priniesol prvé ovocie

Na snímke ochranári sa starajú o údržbu genofondového sadu jabloní a hrušiek na lazoch neďaleko obce Stará Turá, okres Nové Mesto nad Váhom 17. augusta 2019. Staré odrody jabloní a hrušiek, ktoré sa v tejto oblasti v minulosti pestovali, ochranári z CHKO Biele Karpaty zozbierali, určili a pred piatimi rokmi vysadili. Sad so 148 stromami obsahuje 48 odrôd jabloní a 21 odrôd hrušiek. Cieľom ochranárov je uchovanie genofondu a jeho nekomerčné šírenie medzi pestovateľmi. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Hrušky a jablone vybrali do genofondového sadu z dôvodu, že sú najrozšírenejším ovocím v Bielych Karpatoch.

Stará Turá 17. augusta (TASR) - Genofondový sad starých odrôd jabloní a hrušiek v Starej Turej na kopanici Súš – Lazy, ktorý pred piatimi rokmi založila Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Biele Karpaty, priniesol v tomto roku prvú úrodu. Zarodilo niekoľko mladých jabloniek ako Strýmka či Jeptiška. Podľa botaničky CHKO Biele Karpaty Kataríny Rajcovej je plodov zatiaľ máličko, no i tak sa z úrody veľmi tešia.

V genofondovom sade je vysadených 148 stromov, z toho je 48 odrôd jabloní a 21 odrôd hrušiek. „Sú to odrody, ktoré sa v minulosti historicky pestovali v Bielych Karpatoch. Ľudia si ich preštepovali a šírili. Tento genofond sa momentálne nepestuje komerčne a bojíme sa, že zanikne. Preto sme vytvorili takúto zbierku. Tento rok už viaceré jablone prvýkrát priniesli úrodu. Zatiaľ je to máličko, počet jabĺk na jednom strome sa ráta na kusy od šiestich do desiatich, ale je radosť zaznamenať prvú úrodu,“ povedala Rajcová.

Hrušky a jablone vybrali do genofondového sadu z dôvodu, že sú najrozšírenejším ovocím v Bielych Karpatoch. „Veľmi dobre sa nám určovalo, pretože sme mali na to odborníkov, ktorých už na Slovensku a na Morave nie je veľa. Navyše genofond je tam asi najpestrejší,“ vysvetlil autor myšlienky projektu genofondového sadu Drahomír Stano.

Zámerom je využiť sad na ďalšie šírenie odrôd medzi ľuďmi, čo sa podľa Rajcovej už deje. „Na jar sa z nich nastrihajú vrúble na množenie a štepenie, ktoré potom ponúkame na burzách vrúbľov, ktorá bola napríklad v Starej Turej, Trenčíne, ale aj Bratislave,“ priblížila. Sad by chceli využiť na poznávanie odrôd, kurzy určovania, ekovýchovu, exkurzie či ochutnávky plodov. „Podľa toho si napríklad môžu ľudia vybrať, čo by si chceli pestovať v záhrade,“ dodala botanička.