Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Verejnosti predstaví keramiku z obdobia od 11. až do 18. storočia i proces výroby hrnčiarskych výrobkov v stredoveku.
Autor TASR
Rimavská Sobota 22. januára (TASR) - Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote pripravilo pre návštevníkov novú výstavu, ktorá prezentuje históriu hrnčiarstva v regiónoch Gemer-Malohont i Novohrad. Verejnosti predstaví keramiku z obdobia od 11. až do 18. storočia i proces výroby hrnčiarskych výrobkov v stredoveku. TASR o tom informoval archeológ GMM Alexander Botoš.
Hrnčiarstvo patrí medzi najstaršie remeslá v dejinách ľudstva, na území Slovenska v období stredoveku existovalo niekoľko okruhov keramiky deliacich sa podľa farby črepu. "V župách Gemer-Malohont a Novohrad bola rozšírená takzvaná biela keramika. Hrnčiarstvo na tomto území nadobudlo špecifický charakter vďaka surovinovým zdrojom, hlinám s obsahom kaolínu, ktoré patria medzi najväčšie ložiská kvalitnej ohňovzdornej hliny v celej Karpatskej kotline," priblížil Botoš.
Výstava s názvom Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade v rimavskosobotskom múzeu návštevníkom predstaví nálezy bielej stredovekej keramiky z obdobia od 11. až do 18. storočia. Produkcia tejto keramiky však v regióne pretrvávala vyše 700 rokov, a to až do prvej polovice 20. storočia.
"Pre keramiku produkovanú v regiónoch Gemer-Malohont a Novohrad je typické bohaté červenohnedé dekorovanie zemitými hlinkami, ktoré sa objavuje od druhej polovice 14. storočia a udržuje sa až do zániku produkcie tejto keramiky," dodal archeológ GMM.
Návštevníci múzea budú môcť na výstave obdivovať širokú škálu hrnčiarskych výrobkov, a to napríklad hrnce, šálky, džbány, krčahy, ako aj špecifikum tohto druhu keramiky, ktorými sú hlinené fľaše. Výstava prezentuje aj proces výroby hrnčiarskych výrobkov v stredoveku, a to aj prostredníctvom repliky stredovekej hrnčiarskej dielne hrnčiara Antona Drímaja z Beluja.
Výstava v Rimavskej Sobote pozostáva zo zbierkových predmetov z fondov GMM, Hradného múzea vo Fiľakove a Novohradského múzea a galérie v Lučenci. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok (25. 1.) popoludní, pre verejnosť bude výstava prístupná do konca apríla.
Hrnčiarstvo patrí medzi najstaršie remeslá v dejinách ľudstva, na území Slovenska v období stredoveku existovalo niekoľko okruhov keramiky deliacich sa podľa farby črepu. "V župách Gemer-Malohont a Novohrad bola rozšírená takzvaná biela keramika. Hrnčiarstvo na tomto území nadobudlo špecifický charakter vďaka surovinovým zdrojom, hlinám s obsahom kaolínu, ktoré patria medzi najväčšie ložiská kvalitnej ohňovzdornej hliny v celej Karpatskej kotline," priblížil Botoš.
Výstava s názvom Stredoveké a včasnonovoveké hrnčiarstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade v rimavskosobotskom múzeu návštevníkom predstaví nálezy bielej stredovekej keramiky z obdobia od 11. až do 18. storočia. Produkcia tejto keramiky však v regióne pretrvávala vyše 700 rokov, a to až do prvej polovice 20. storočia.
"Pre keramiku produkovanú v regiónoch Gemer-Malohont a Novohrad je typické bohaté červenohnedé dekorovanie zemitými hlinkami, ktoré sa objavuje od druhej polovice 14. storočia a udržuje sa až do zániku produkcie tejto keramiky," dodal archeológ GMM.
Návštevníci múzea budú môcť na výstave obdivovať širokú škálu hrnčiarskych výrobkov, a to napríklad hrnce, šálky, džbány, krčahy, ako aj špecifikum tohto druhu keramiky, ktorými sú hlinené fľaše. Výstava prezentuje aj proces výroby hrnčiarskych výrobkov v stredoveku, a to aj prostredníctvom repliky stredovekej hrnčiarskej dielne hrnčiara Antona Drímaja z Beluja.
Výstava v Rimavskej Sobote pozostáva zo zbierkových predmetov z fondov GMM, Hradného múzea vo Fiľakove a Novohradského múzea a galérie v Lučenci. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok (25. 1.) popoludní, pre verejnosť bude výstava prístupná do konca apríla.
