Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Regióny

V rodisku J. Matúšku si pripomenuli sto rokov hymny Československa

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Pavol Zachar

Československá hymna sa skladala z dvoch častí. Prvú časť tvorila sloha českej piesne Kde domov můj, druhú časť zas prvá sloha piesne Nad Tatrou sa blýska.

Dolný Kubín 19. decembra (TASR) – Príbehy dvoch piesní, ktoré sa presne pred sto rokmi stali základom pre hymnu prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov, sprítomnila stredajšia spomienková akcia v Dolnom Kubíne. Podujatie sa uskutočnilo symbolicky v evanjelickom kostole na Hviezdoslavovom námestí, kde bol v 19. storočí pokrstený autor textu slovenskej hymny, slovenský romantický básnik a Dolnokubínčan Janko Matúška.

Československá hymna sa skladala z dvoch častí. Prvú časť tvorila sloha českej piesne Kde domov můj, druhú časť zas prvá sloha piesne Nad Tatrou sa blýska. „Je zaujímavé, že obe hymny vznikli v  rovnakom období, je medzi nimi len desaťročný rozdiel. Stalo sa to v období národného uvedomenia a vyjadruje to potreby slovenského aj českého národa,“ priblížil učiteľ z tvrdošínskeho gymnázia Matúš Chren.

Česká hymna vznikla ako súčasť divadelnej hry. Tá sa síce nedala považovať za mimoriadne úspešnú, no jedna pieseň sa stala veľmi obľúbenou. „František Škroub, ktorý ju zložil, bol uznávaný český skladateľ. V priebehu 60-tych rokov 19. storočia sa táto pieseň spievala ako národná hymna na všetkých kultúrnych podujatiach. Slovenská hymna vznikla opačným spôsobom - ani nie z radosti, ale skôr z niečoho negatívneho. Je to pri odchode Ľudovíta Štúra z bratislavského lýcea, kedy následne na to odchádzajú aj jeho študenti,“ uviedol Chren. Pieseň pôvodne nemala názov Nad Tatrou sa blýska, ale Prešporskí Slováci, budúci Levočania.

Janka Matúšku si v Dolnom Kubíne v takomto kontexte pripomenuli po prvýkrát. „Je to storočnica, významné jubileum. Mesto nič podobné doposiaľ neorganizovalo a boli by sme radi, keby takáto tradícia pokračovala aj do budúcna. Vychádza to z prirodzenosti slovenskej hymny, a z toho, že autorom textu je Dolnokubínčan,“ prezradil primátor Ján Prílepok.