Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Regióny

V Bratislave sa koná prvá výstava kolážových diel

Ilustračné foto Foto: TASR

Expozícia kolážových výtvarných diel je prvou tematickou prezentáciou koláže v Bratislave.

Bratislava 6. septembra (TASR) – Výstavu kolážových výtvarných diel sprístupnili v bratislavskej Galérii Z. Pod názvom Papier kole je výberom z tvorby najvýznamnejších českých a slovenských umelcov, ktorí sa tejto výtvarnej technike venovali cieľavedome alebo príležitostne, najčastejšie popri sochárskej tvorbe.


Podľa iniciátora a kurátora výstavy Mira Procházku je to vôbec prvá tematická prezentácia koláže v Bratislave. Tam prišla po tohtoročnej premiére v Prahe a jej obmene vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Obsahuje diela 36 autorov rôznych generácií a je aj historickým prierezom tohto umenia.

"S viacerými výtvarníkmi som sa spoznal. Spočiatku ako chlapec cez otca, s ktorým sa stretávali, neskôr aj vlastnou aktivitou s Dorotou Sadovskou, Jozefom Jankovičom, ktorý je priekopníkom počítačovej grafiky na Slovensku, čo je tiež vlastne koláž, a mnohými ďalšími. Albert Marenčin sa náhodou stal mojím krstným otcom, Miro Cipár je sused, v roku 1995 som sa v Prahe zoznámil s významným českým kolážistom Jiřím Kolářom," na stredajšej (5.9.) vernisáži uviedol Procházka.

V expozícii prevládajú závesné nástenné diela, medzi nimi aj priestorové obrazy. Nechýbajú ani visiace a iné papierové objekty i vo forme leporel od Karola Barona, ktorý tragicky zahynul v Paríži.

Vo výbere sú zastúpení ďalší významní českí autori Ladislav Novák, Jan Švankmajer, Věra Janoušková, Adolf Hoffmeister, Jan Brázda či Jiří Hula. Zo slovenských Andrej Barčík, František Blažo, Ladislav Guderna, Anton Cepka, Marian Meško, Vladimír Popovič, Jozef Šturdík, Alojz Klimo i viacerí oveľa mladší výtvarníci.

"Česká koláž je kunsthistorický jav sám osebe. Na popud Paríža si ju, podobne ako český kubizmus, Česi privlastnili a v osobe Jiřího Kolářa vycibrili k obdivovanej dokonalosti. Slovenská koláž je jej mladšia sestra. Nie taká uhladená ani páčivá, zato robustnejšia a drsnejšia, ako je slovenská povaha," hodnotí začiatky Procházka, ktorý za skutočného krstného otca slovenskej koláže považuje Rudolfa Fabryho.

Surrealista Rudolf Fabry

Ešte ako študent na Vysokom učení technickom v Prahe sa dostal do styku s literatúrou a výtvarnou avantgardou, Karlom Teigem a surrealizmom. Výsledkom bola provokatívna básnická zbierka Uťaté ruky, ku ktorej si sám navrhol obálku. Fabry sa pod názvom nadrealizmus stal zakladateľom slovenskej odnože surrealizmu a od svojej druhej zbierky Vodné hodiny, hodiny piesočné (1938) okrem návrhov na obálky ilustroval kolážami v Max Ernstovskom duchu svoje knihy.

"Slovenská koláž síce vznikla pod českým vplyvom, postupne však vystúpila z jej tieňa, stala sa sebestačnou a postihla všetky podstatné smery moderného umenia. Paradoxne sa však dosiaľ doma v odborných kruhoch považuje za čosi menejcenné, za prechod, skicu alebo prípravnú fázu k väčším dielam. Tento prvý bratislavský prehľad slovenskej koláže sa usiluje ukázať podmienky a predpoklady jej vzniku pod českým vplyvom, vzájomné príbuznosti aj odlišnosti a osobitosti," zdôvodňuje Procházka. Zároveň vysvetľuje názov expozície: papier collé znamená po francúzsky lepený papier, z čoho vzniklo slovo collage - koláž.

Výstava potrvá do 21. októbra. Uskutočňuje sa s podporou a v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR, Galériou mesta Bratislavy, Oravskou galériou, Janom Kukalom a Ivanom Melicherčíkom.