Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Regióny

Tribečské múzeum predstavuje tradíciu čokoládového priemyslu

Čokoládové piano, ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Moderná európska história čokolády sa začala písať až v roku 1517 pričinením španielskeho objaviteľa Hernána Cortésa pri jeho stretnutiach s aztéckou kultúrou.

Topoľčany 18. septembra (TASR) – Bohatú tradíciu československého čokoládového priemyslu približuje výstava Čokoláda – sladké pokušenie, ktorú sprístupnilo Tribečské múzeum v Topoľčanoch. Pri príležitosti 100. výročia vzniku Československej republiky ju autorsky pripravilo Múzeum obchodu v Bratislave. „Prostredníctvom dobových exponátov zo zbierok múzea obchodu výstava mapuje bohatú tradíciu československého čokoládového a cukrovinkárskeho priemyslu, ktorý patril medzi najvýznamnejšie odvetvia potravinárskeho priemyslu v Československu. Vystavené predmety sa týkajú čokolády i jej výroby, či už sú to rôzne formy, lisy, dózy z čokolád a iných cukroviniek. Zaujímavý je automat na cukríky. Staršia generácia si zase zaspomína na obaly z predošlých rokov," informoval Ľubomír Opáth Z Tribečského múzea. Výstava potrvá do 26. októbra tohto roka.

Kakaové bôby, z ktorých sa čokoláda vyrába, sa pestovali už pred 3000 rokmi v dažďových pralesoch. Označenie kakao bolo odvodené zo slova kakawa z reči mexického národa Olmékov, ktorí ním označovali kakaovník a jeho plody. Po zániku civilizácie v 4. storočí sa toto územie stalo súčasťou Mayskej ríše a ich kultúry, ktorá prebrala využívanie kakaovníka. Pôvodná receptúra spočívala v rozomletí plodov zeleného kakaovníka, následným zahustením kukuričnou múkou a dochutením vanilkou alebo chilli. Pomenovanie čokoláda pochádza z aztéckej kultúry, vzniklo zo slova xocoatl (kyslá voda). Aztékovia bôby najprv upražili, potom rozdrvili a pridali do nich vodu a vybrané korenia.

Moderná európska história čokolády sa začala písať až v roku 1517 pričinením španielskeho objaviteľa Hernána Cortésa pri jeho stretnutiach s aztéckou kultúrou. Po jeho návrate sa Španielsko stalo kolískou európskej čokoládovej histórie. Vznikali tu čokoládovne, v ktorých sa po celý deň pripravovala čerstvá horúca čokoláda s pridaním cukru. K rozšíreniu čokolády v Európe paradoxne prispela aj prvá svetová vojna, kedy sa čokoláda dodávala vojakom. To sa zopakovalo aj počas druhej svetovej vojny. Následkom toho sa po oboch svetových vojnách začala skutočná masová spotreba čokolády.

Približne v 19. storočí sa začala budovať aj dlhá a bohatá tradícia čokoládového a cukrovinkárskeho priemyslu v rakúsko-uhorskej monarchii. „Po vzniku Československa síce čokoládové fabriky stratili veľké množstvo odbytísk i dôležitej konkurencie, no po roku 1920 nastal veľký rozmach v zakladaní nových tovární na výrobu čokolády a cukroviniek," skonštatoval Opáth. Okrem továrenskej výroby bola veľmi rozšírená i remeselná výroba čokolády a niektorí cukrári boli populárni a známi po celom Československu i v zahraničí.