< sekcia Regióny

Český botanik Karel Domin nebol obyčajným hosťom piešťanských kúpeľov

Českú stopu v Piešťanoch zanechal botanik Karel Domin, ktorý zmapoval faunu v okolí kúpeľného mesta. Na reprofoto snímke portrét Karla Domina vystavený v Balneologickom múzeu Imricha Wintera. Piešťany, 22. októbra 2018. Foto: TASR/Martin Palkovič

Vážili si ho Piešťanci počas prvej tretiny uplynulého storočia a nie je tomu inak ani viac ako 50 rokov po jeho smrti. S jeho menom sa môže stretnúť aj dnes každý, kto sa vyberie na Kúpeľný ostrov.

Piešťany 22. októbra (TASR) – Na českého botanika, vedca, cestovateľa a milovníka Piešťan Karla Domina spomína známe kúpeľné mesto aj desiatky rokov od jeho poslednej návštevy. Vážili si ho Piešťanci počas prvej tretiny uplynulého storočia a nie je tomu inak ani viac ako 50 rokov po jeho smrti. S jeho menom sa môže stretnúť aj dnes každý, kto sa vyberie na Kúpeľný ostrov. Vedie ním totiž Dominova aleja.

Karel Domin v roku 1931 v Prahe vydal vedeckú publikáciu Piešťanská květena, v ktorej spracoval výsledky botanického výskumu Piešťan i časti blízkeho Považského Inovca. „Do Piešťan opakovane cestoval za svojím známym lekárom Edvardom Cmuntom a zblížil sa aj s rodinou Winterovcov, ktorá prevádzkovala a rozvíjala kúpele,“ povedal pre TASR riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch Vladimír Krupa. 

Domin (1882 - 1953) sa pustil do  botanického výskumu  terajšej chránenej krajinnej oblasti Tematínske kopce spolu so svojím asistentom Jindřichom Suzom. Zostavili herbár, ktorý je podľa Krupu vzácny najmä tým, že zachytil všetku dostupnú flóru okolia Piešťan v danom období a v súčasnosti je cenným dokumentom umožňujúcim porovnať, aké zmeny nastali v skladbe flóry tejto oblasti.

„Karel Domin určite nebol len obyčajný hosť kúpeľov,“ konštatoval Krupa, cestoval po celom svete, v rokoch 1933 a 1934 bol aj rektorom Karlovej univerzity v Prahe. Za zostavenie publikácie o piešťanskej flóre sa rozhodla Piešťanská muzeálna spoločnosť postaviť mu pomník. Ide o tri tabule  vsadené do steny kamenného odpočívadla. Majú identický text v slovenčine, angličtine a nemčine. Na pamätníku je aj malý medailón s portrétom K. Domina z profilu a v rektorskej čiapke. Slávnosť odhalenia sa konala po skončení valného zhromaždenia muzeálnej spoločnosti 24. júla 1935. „Čo je zaujímavé, bolo to v čase, keď Karel Domin ešte žil a dokonca sa na odhalení osobne zúčastnil,“ dodal Krupa.

Dominova alej sa začína práve pri tomto pamätníku, teraz známom aj ako Dominova lavička a smeruje na lyžiarske stredisko Ahoj. Po Karlovi Dominovi pomenovali tiež ulicu – Dominova cesta sa nachádza v susediacej obci Banka.

Botanik Domin sa systematicky snažil zmapovať flóru celej Československej republiky, vydal okolo osemsto odborných prác. Slovensko bolo dlhodobo predmetom jeho zvýšeného záujmu, nadviazal na práce slovenských botanikov a vyzýval k spolupráci aj záujemcov z radov verejnosti. Najväčšiu pozornosť venoval prírode Vysokých Tatier, už od konca 20. rokov 20. storočia vynaložil veľa úsilia presadeniu myšlienky vzniku Tatranského národného parku.

Balneologické múzeum sa v roku 2009 a 2010 vrátilo k osobnosti botanika Domina výstavou a vydaním knihy s názvom Botanik Karel Domin a jeho herbárová kolekcia Flora Piešťanensis autorov Mariána Klča a Heleny Šípošovovej. Približuje okrem súpisu herbárovej kolekcie (s latinským, českým a slovenským názvoslovím) aj životopis tohto vedca  a obšírne sa venuje jeho vzťahu k Piešťanom a okolnostiam vzniku herbárovej zbierky.

Spomienka na zanieteného botanika je aj súčasťou expozície múzea. Celý názov jeho publikácie znie Piešťanská květena - základy zeměpisného rozšíření rostlin v Piešťanských a Tematínskych kopcích, v nížine Váhu od Beckova ke Kostolanům a v pohoří Inoveckém.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.