< sekcia Regióny

Hlboké nad Váhom je atraktívne pre mladé rodiny

Hlboké nad Váhom je najmladšou obcou v okrese Bytča. Od 1. apríla 1998 sa odčlenila od mesta Bytča, čomu predchádzalo v roku 1960 spojenie Horného a Dolného Hlbokého do jednej obce. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1209. V súčasnosti sa do obce v severnej časti Strážovských vrchov postupne sťahujú mladé rodiny a vekový priemer v obci s necelou tisíckou obyvateľov postupne klesá. Na snímke obec Hlboké nad Váhom 2. augusta 2019. Foto: TASR - Erika Ďurčová

Hlbocký vodopád je turisticky známou atrakciou. Jeho jedinečné prostredie mohli obdivovať aj diváci obľúbených rozprávok Perinbaba, Soľ nad zlato, Sokoliar Tomáš a Dúhenka.

Hlboké nad Váhom 3. augusta (TASR) – Do obce Hlboké nad Váhom v okrese Bytča, ktorá sa nachádza v severnej časti Strážovských vrchov, sa postupne sťahujú mladé rodiny. Podľa starostky Kariny Holešovej ľudia čoraz viac vyhľadávajú bývanie v blízkosti prírody.

Do obce sa postupne sťahujú mladé rodiny a podľa starostky vekový priemer okolo 50 rokov v obci s necelou tisíckou obyvateľov klesá. "Ľudia čoraz viac vyhľadávajú bývanie v blízkosti prírody. Sú tu lokality, v ktorých sú už teraz vytvorené cesty a začali sa tam stavať domy. Našlo by sa možno ešte sto pozemkov na ich stavbu. Sme však hornatá obec a ľudia musia počítať s tým, že idú stavať v kopci. A že náš kataster je už súčasťou Strážovských vrchov a národnej prírodnej rezervácie," povedala Holešová.

Na snímke starostka obce Hlboké nad Váhom Karina Holešová 2. augusta 2019.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Záujemcov o život na vidieku láka do Hlbokého nad Váhom aj blízkosť miest Bytča a Žilina. "Máme prvý stupeň základnej školy, máme materskú školu. Poštu a zdravotnícke zariadenia máme v Bytči, od ktorej sme vzdialení len dva kilometre. Autobus chodí každú hodinu, takže to nepovažujem za veľký problém. Trocha bojujeme s tým, že nemáme kanalizáciu, to ľudí trošku odrádza. A tiež to, že v kopcoch nie sú potiahnuté siete. Ale niektorým ľuďom to neprekáža," podotkla starostka.



"V obci máme plyn, elektrinu, s vodou nie je až taký problém, aj keď v týchto obdobiach sucha je jej menej. Od mesta sme osamostatnení 20 rokov. Základné veci sú vyriešené - plyn, voda, elektrina. Na kanalizáciu sa chystáme," zdôraznila Holešová.

Jedinečné prostredie Hlbockého vodopádu zaujalo filmárov



Hlbocký vodopád je turisticky známou atrakciou obce Hlboké nad Váhom v okrese Bytča. Jedinečné prostredie pätnásťmetrového vodopádu mohli obdivovať aj diváci obľúbených rozprávok Perinbaba, Soľ nad zlato, Sokoliar Tomáš a Dúhenka.

Starostka Karina Holešová vidí v turistickej atrakcii veľký potenciál z hľadiska rozvoja cestovného ruchu. "Plánujeme spoluprácu s poľskou Gminou Istebna. V rámci spoločného projektu chceme obnoviť turistický chodník a vybudovať oddychovú zónu na lúke pod vodopádom. To nás v blízkej dobe čaká a myslím si, že pritiahneme turistov. Bude to pre nich priestor, do ktorého si môžu prísť oddýchnuť," povedala Holešová.

Na snímke Hlbocký vodopád pri obci Hlboké nad Váhom 2. augusta 2019.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Hlboké nad Váhom je podľa nej vstupnou bránou k viacerým zaujímavým turistickým trasám. "Od Hlbockého vodopádu môžu turisti pokračovať cez les na hrebeň Roháča, ktorý je križovatkou viacerých turistických chodníkov. Napríklad na Hričovský hrad, Hrad Súľov či Lietavský hrad. Sú to veľmi atraktívne pešie túry s výhľadmi na Javorníky a Malú Fatru," doplnila starostka.

Turisti môžu využiť aj trasu, ktorá sa začína pri Kostole Sedembolestnej Panny Márie. "Cez kalváriu môžu prejsť na kopec Hôrka, ísť po turistickej magistrále a prídu až k vodopádu. Je to krásny poldňový výlet, s mierne náročnou turistikou. Od vodopádu sa dá pokračovať až na sedlo Roháč," dodala Holešová.

Na snímke lesný chodník vedúci k Hlbockému vodopádu pri obci Hlboké nad Váhom 2. augusta 2019.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Víly z Hlbockého vodopádu sa podľa povesti, ktorú zaznamenal kronikár obce Imrich Krajíček, zjavujú ľuďom, keď ich zmáha veľká bieda. Jedným z nich bol Janko. "Neurodilo sa mu ani za hrsť zemiakov. Márne sa od svitu do mrku k zemi skláňal, iba čo prach do hrste zbieral. V črevách mu vyhrávalo od hladu a v očiach mu černelo od márnej driny na poli. Bol taký ukonaný, že si išiel do horičky hlavu ochladiť. Nabral vodu z miesta, na ktorom tancovali víly a tou vodou pokropil hrudy na poli. Ešte ani poriadne na zem tie kvapky nedopadli a hrudy sa premenili na zlato. Mal si za čo Janko chleba kúpiť a hlad zahnať, ba aj na novú chalupu mu zostalo. Hovorí sa však, že odvtedy sa víly z Hlbockého vodopádu nikomu neukázali. Prídu až vtedy, keď bude ľudí veľká bieda zmáhať. Potom sa voda z ich šľapají premení na zlato," uvádza sa v povesti Víly z vodopádu.

Obec vznikla zlúčením Horného a Dolného Hlbokého



Hlboké nad Váhom je najmladšou obcou v okrese Bytča. Od 1. apríla 1998 sa odčlenila od mesta Bytča, čomu predchádzalo v roku 1960 spojenie Horného a Dolného Hlbokého do jednej obce. Na čele obce je jedna z najmladších slovenských predstaviteliek miestnej samosprávy, 26-ročná Karina Holešová.

Na snímke Obecný úrad v obci Hlboké nad Váhom 2. augusta 2019.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Na snímke kostol Sedembolestnej Panny Márie v obci Hlboké nad Váhom 2. augusta 2019.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Na snímke futbalové ihrisko v obci Hlboké nad Váhom 2. augusta 2019.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1209. "Hlboké sa spomína ako potok, ktorý pretekal osadou. Nespomína sa Hlboké nad Váhom ako jeden celok, ale boli to dve osady – Horné a Dolné Hlboké, ktoré sa postupne spojili do jednej obce. Začali sa stavať ďalšie obydlia a fungovali ako súčasť Bytčianskeho panstva. Veľa písomností sa spája s panstvom v Hričove, kde sme boli pričlenení aj ako farnosť," uviedla Holešová.

Celá obec je v hornatej prírode, pričom časť sa nachádza na území Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. "Je posadená do doliny, obklopená Strážovskými vrchmi a skalami. Z jednej strany je Súľov, z druhej strany zasahuje magistrála, tiahnuca sa od Hričova. Sme obec s necelou tisíckou obyvateľov, ich počet sa stabilne pohybuje okolo 960. Celková výmera katastra je 536 hektárov, na čo hovorím, že je to rozloha väčšia ako Monacké kniežatstvo," podotkla starostka.

Na snímke spojená základná a materská škola v obci Hlboké nad Váhom 2. augusta 2019.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Na snímke socha Svätého Floriána, patróna hasičov v obci Hlboké nad Váhom 2. augusta 2019.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Prvotný impulz kandidovať prišiel po rozhodnutí nielen o niečom rozprávať, ale skúsiť sa pričiniť o zmenu. "Našla som oporu v ľuďoch okolo seba. Povedali mi, že som ten človek, ktorý by mohol dokázať nielen veci kritizovať a hovoriť ako nefungujú, ale reálne ich zmeniť. Tak som sa rozhodla kandidovať," vysvetlila.

Rozhodnutie pôsobiť na poste starostky hodnotí s odstupom času ako správny krok. "Vôbec to neľutujem. Našla som sa v tom. Veľa vecí je možno negatívnych, ale posúvajú ma vpred. Dokážem sa z nich poučiť. Vnímam, že vo veľa samosprávach na Slovensku chýba starostom dravosť a húževnatosť. Keď chcete obec niekam posunúť, je dôležité mať energiu a chuť. Lebo problémov je veľa. Ale treba správne vyhodnotiť, ktorým sa venovať, ktorým sa nevenovať. Niektoré preskočiť, z niektorých sa poučiť a ísť ďalej," zdôraznila starostka Hlbokého nad Váhom.