Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Myslí si predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.
Autor TASR
Brusel 31. januára (TASR) - Bratislavská župa ako prvá z administratívnych celkov Slovenska prezentovala v Bruseli plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, čo má priamu súvislosť s čerpaním eurofondov. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo dnes v tejto súvislosti rokoval s podpredsedom Európskej komisie (EK) Marošom Šefčovičom.
Frešo v rozhovore pre TASR uviedol, že rozvojový plán, ktorý dnes predstavil v Bruseli, bol ukončený k 31. januáru a pôjde do zastupiteľstva BSK.
"Je to plán, ktorý je plne kompatibilný so stratégiou Európa 2020, to znamená s tým, ako sa budú čerpať eurofondy. Je to náš príspevok do čerpania eurofondov. Tento plán sme pripravili v úzkej spolupráci so starostami a primátormi a s odbornou a laickou verejnosťou v celej župe a dotýka sa priamo toho, ako budú eurofondy pre Bratislavskú župu vyzerať," povedal Frešo.
Predseda BSK si je vedomý skutočnosti, že Bratislavská župa ako jeden z bohatších regiónov EÚ má obmedzenú možnosť čerpať európske prostriedky, ale výnimky sa vždy dajú nájsť.
"Hovorili sme o dvoch flexibilitách, ktoré sú teraz predmetom rokovaní. Ako keby o dvoch výnimkách, ktoré umožnia čerpať Bratislave viac fondov, ako by jej bežne náležalo. Za tieto peniaze chceme opraviť školy a domovy sociálnych služieb, ale aj investovať do dopravy, čo je spoločným záujmom nielen mesta Bratislava a jej okolia, ale aj ďalších miest," uviedol Frešo.
Bratislavský župan zdôraznil, že to, čo prišiel riešiť do Bruselu, je skutočnosť, aby Bratislavská župa nebola diskriminovaná z hľadiska eurofondov. Dodal, že v rokovaniach so Šefčovičom išli do hĺbky a prebrali mnoho detailov.
Z hľadiska Bruselu je podľa neho dôležité to, ako BSK čerpá eurofondy. Tam je župa podľa neho na veľmi dobrom mieste.
Tí, ktorí udávajú tón
"Chceme ukázať, že tento výkon nie je náhodný, ale je podložený plánovaním, a že od plánovania prechádzame k cieľavedomej činnosti. Aj toto sme prišli odprezentovať. Že naše výsledky v čerpaní eurofondov, sú výsledkom dobrého plánovania, od základných kontaktov so starostami. Začíname byť tými, ktorí udávajú tón, a to sme prišli ukázať," konštatoval Frešo.
Z hľadiska získania výnimiek pre BSK, to znamená pre Bratislavu a pre okolité mestá v župe, sa podľa Freša hovorilo o troch percentách z celého balíka eurofinancovania pre Slovensko, čo zhruba znamená okolo 270 miliónov eur.
Ďalej je v hre po 15 percent z každého operačného balíka pre BSK, ale to bude podľa jeho slov treba individuálne prerokovať na národnej úrovni. Frešo spresnil, že čísla platné pre druhú výnimku ešte nie sú známe, nakoľko diplomati EÚ sa ešte stále nedohodli na konečnej podobe sedemročného rozpočtu Únie.
"Môžem povedať, že dochádza k slušnému konsenzu v rámci Bratislavskej župy aj s mestami, aj s obcami, aj s inými prijímateľmi," opísal Frešo situáciu v BSK. Ak sa podarí schváliť uvedené výnimky, čerpanie eurofondov bude veľmi hladké, dodal.
Frešo v rozhovore pre TASR uviedol, že rozvojový plán, ktorý dnes predstavil v Bruseli, bol ukončený k 31. januáru a pôjde do zastupiteľstva BSK.
"Je to plán, ktorý je plne kompatibilný so stratégiou Európa 2020, to znamená s tým, ako sa budú čerpať eurofondy. Je to náš príspevok do čerpania eurofondov. Tento plán sme pripravili v úzkej spolupráci so starostami a primátormi a s odbornou a laickou verejnosťou v celej župe a dotýka sa priamo toho, ako budú eurofondy pre Bratislavskú župu vyzerať," povedal Frešo.
Predseda BSK si je vedomý skutočnosti, že Bratislavská župa ako jeden z bohatších regiónov EÚ má obmedzenú možnosť čerpať európske prostriedky, ale výnimky sa vždy dajú nájsť.
"Hovorili sme o dvoch flexibilitách, ktoré sú teraz predmetom rokovaní. Ako keby o dvoch výnimkách, ktoré umožnia čerpať Bratislave viac fondov, ako by jej bežne náležalo. Za tieto peniaze chceme opraviť školy a domovy sociálnych služieb, ale aj investovať do dopravy, čo je spoločným záujmom nielen mesta Bratislava a jej okolia, ale aj ďalších miest," uviedol Frešo.
Bratislavský župan zdôraznil, že to, čo prišiel riešiť do Bruselu, je skutočnosť, aby Bratislavská župa nebola diskriminovaná z hľadiska eurofondov. Dodal, že v rokovaniach so Šefčovičom išli do hĺbky a prebrali mnoho detailov.
Z hľadiska Bruselu je podľa neho dôležité to, ako BSK čerpá eurofondy. Tam je župa podľa neho na veľmi dobrom mieste.
Tí, ktorí udávajú tón
"Chceme ukázať, že tento výkon nie je náhodný, ale je podložený plánovaním, a že od plánovania prechádzame k cieľavedomej činnosti. Aj toto sme prišli odprezentovať. Že naše výsledky v čerpaní eurofondov, sú výsledkom dobrého plánovania, od základných kontaktov so starostami. Začíname byť tými, ktorí udávajú tón, a to sme prišli ukázať," konštatoval Frešo.
Z hľadiska získania výnimiek pre BSK, to znamená pre Bratislavu a pre okolité mestá v župe, sa podľa Freša hovorilo o troch percentách z celého balíka eurofinancovania pre Slovensko, čo zhruba znamená okolo 270 miliónov eur.
Ďalej je v hre po 15 percent z každého operačného balíka pre BSK, ale to bude podľa jeho slov treba individuálne prerokovať na národnej úrovni. Frešo spresnil, že čísla platné pre druhú výnimku ešte nie sú známe, nakoľko diplomati EÚ sa ešte stále nedohodli na konečnej podobe sedemročného rozpočtu Únie.
"Môžem povedať, že dochádza k slušnému konsenzu v rámci Bratislavskej župy aj s mestami, aj s obcami, aj s inými prijímateľmi," opísal Frešo situáciu v BSK. Ak sa podarí schváliť uvedené výnimky, čerpanie eurofondov bude veľmi hladké, dodal.
