Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 29. apríl 2024Meniny má Lea
< sekcia Publicistika

M. KOPCSAY KOMENTUJE ODMIETNUTIE OMBUDSMANKY: Kto to schytá nabudúce?

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

Žeby poslanci NRSR správu ombudsmanky zmietli zo stola len z pomsty za to, že ju museli počúvať?, pýta sa M. Kopcsay

Pred rokom vzalo správu verejnej ochrankyne práv na vedomie 108 zo 133 prítomných poslancov. „Za“ hlasoval takmer celý klub Smeru (nehlasoval Blaha, zdržal sa Podmanický) aj Most – veď bodaj by nie. Takisto dokument podporila SaS, väčšina OĽaNO a čuduj sa svete, aj Sme rodina. Problémy so správou verejnej ochrankyne práv mali iba SNS a ĽSNS. Predtým, v roku 2017 odobrilo správu dokonca 111 poslancov.

Z tohto pohľadu sa v parlamente vo štvrtok udialo čosi bezprecedentné, ba až škandalózne, keď správu Márie Patakyovej za rok 2019 odobrilo iba 34 poslancov, 46 sa zdržalo a až 50 bolo proti. Poslanci boli pritom nepriamo donútení sedieť v rokovacej sále, pretože im išla príkladom samotná prezidentka Čaputová – a tú si netrúfli nepočúvnuť. A tak sa započúvali do správy a zasypali ju množstvom kreatívnych pripomienok, ideologického balastu i osobných invektív.

Samozrejme, rečnícka otázka z úvodu by bola možno vhodnou pointou fejtónu, realitu však nijako nevysvetľuje. Žeby sa v priebehu roka natoľko zásadne zmenila Mária Patakyová a jej agenda? Pravdepodobne nie. Zmenilo sa zloženie parlamentu, zmenila sa nálada v spoločnosti, a to veľmi nepriaznivým smerom.

Samozrejme, možno tu hľadať aj politické spojitosti. Ombudsmanka bola nominantkou strany Most-Híd, neviem, či si na ňu ešte pamätáte. Strana v parlamente nie je prítomná, a tak sa verejná ochrankyňa práv ocitla bez politického krytia, čo je v našich končinách povážlivé. Samotná jej agenda mnohým politikou zoceleným charakterom veľa nehovorí. Ťažko sa im – česť výnimkám – chápe, že taký už je inštitút ombudsmana: má radšej preháňať, kritizovať, hoci aj štátnu karanténu spochybniť, ale dbať na to, aby štátna, úradná či policajná mašinéria nikomu neukrivdila, neublížila, na nikoho nezabudla.

Ibaže na Slovensku je taká móda, že do slabších si kopnúť i udrieť slobodno a nejeden poctivý občan tomu bude ešte aj tlieskať. Zastávať sa nejakého delikventa, že ho stĺkli policajti? Poukazovať na súdne prieťahy, keď sa kverulanti nevedia domôcť spravodlivosti? Koho to zaujíma? K tomu stačilo ešte spomenúť práva pre LGBTI osoby a otázku ochrany nenarodených detí – a z inštitútu, ktorého úlohou je chrániť slabších, sa stal fackovací panák.

Pravdaže poslanci majú právo mať k práci i k správe ombudsmanky výhrady. Takisto sa už v minulosti stávalo, že správu neschválili.

Ibaže zo štvrtkového hlasovania trčia veľmi jasne príčiny nie vecné, ale svojím spôsobom večné – teda nezmieriteľný spor konzervatívnej časti spoločnosti s liberálnou. Spor, ktorý keď nebol sporom, ale normálnou spoločenskou diskusiou ľudí s rôznymi postojmi, vierami a životnými filozofiami, umožňoval im komunikovať, spolupracovať. Dovolil im spoločne zvrhnúť Mečiara a previesť Slovensko napríklad dvoma volebnými obdobiami nebývalého rozvoja a rastu.

Voľby v roku 2020 navodili ilúziu, že sa stalo niečo podobné, veď aj liberáli, aj Sme rodina, aj tí neobyčajne rozmanití Obyčajní ľudia... Ibaže hlasovanie o správe ombudsmanky odhalilo parlamentné obrysy celkom iného a nadmieru čudesného zoskupenia Smeru, kotlebovcov a časti koalície – Sme rodina a časť Obyčajných ľudí.

Mohli by sme sa uspokojiť s vysvetlením, že takto sa to udeje len občas, keď prídu na rad témy, na ktoré má, alebo by mal mať každý riadny kresťan jasný názor. Ibaže pohotovo ako fénix z opozičného popola vzkriesené zoskupenie smerákov a kotlebovcov dalo jasne najavo, že je pripravené týmito témami verejný priestor zásobovať až do vyčerpania. Už sa nám spoza rohu blíži hlasovanie o nedeľnom predaji...

Čo je však vážnejšie – nech už si čitateľ myslí čokoľvek o dokumente nazvanom Istanbulský dohovor, ide o jasný príklad, keď zdanlivo jednoznačný politický konsenzus (všetci sme za) vystriedal v priebehu pár rokov hysterický odpor. Práve pričinením onej „konzervatívnej“ koalície, ktorá vlastne pokračuje aj po voľbách – akoby sa jej nijako nedotkli. Ktorá ako tieňové zoskupenie stojí za chrbtom tej „oficiálnej“ vládnej koalície a je pripravená zvyšovať svoju mieru vplyvu a zmocňovať sa verejného priestoru. Nie preto, že zastáva väčšinové postoje, ale preto, že sa debata o hodnotových témach radikalizuje, zjednodušuje a atakuje emočné centrá aktérov i poslucháčov.

Pripravme sa, že kotlebovci budú v parlamente tlieskať častejšie, čo je neklamná známka toho, že ľudské práva – tak ako vo štvrtok ich oficiálna obhajkyňa – dostanú opäť raz na frak.