< sekcia Publicistika

Komentár Thomasa Kulidakisa: Poľské mäso

Thomas Kulidakis Foto: Teraz.sk/Thomas Kulidakis

Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.

Niet nad dobré správy. Ukázalo sa, že keď je v sádzke ekonomická prosperita v jednej krajine a zdravie v druhej, príslušné úrady dokážu konať rýchlo.

Ministri poľnohospodárstva Českej republiky a Poľska sa dohodli na opatreniach, ktoré by mali upokojiť českých spotrebiteľov, dať šancu zarobiť poctivým poľským poľnohospodárom a to všetko v súlade s pravidlami Európskej únie. Bodka za celou kauzou by mala byť daná do konca marca.

Na celú udalosť sa dá pozerať aj ako na dobrú remízu. Poliaci dosiahli svoje a výmenou za preškolenie, intenzívnejšie kontroly a prístup únijných aj českých kontrolórov, budú môcť ďalej vyvážať svoje produkty bez pokračujúcich zahraničných plošných revízií. Podarilo sa im rozsiahlymi kontrolami tiež dokázať, že nešlo o zlyhanie celej masy producentov, ale o ojedinelý prípad ľudského šlendriánstva.

Na problém sa totiž prišlo vďaka reportáži poľskej televízie, ktorej žurnalista sa nechal zamestnať na jatkách, spracujúcich choré kusy dobytka. Aj vďaka tomu sa preukázalo, že občania každého štátu by mali mať záujem na fungovaní nezávislých médií.

Odhalilo sa ale tiež hlbšie systémové zlyhanie. V Poľsku často kontrolovali súkromné jatky súkromní veterinári, čo priamo nabádalo k nekalostiam úplatkárstva. V Poľsku teraz budú prijímať viac štátnych veterinárov. Tým sa preukázali minimálne dve veci, takpovediac ideové. Nie všetko štátne je zlé a súkromná sféra kombinovaná s neviditeľnou rukou trhu nedokáže všetky služby štátu nahradiť.


Nestranný mediátor


Z hľadiska Českej republiky si môžu štátne úrady rovnako gratulovať. Verejnosti dali jasne najavo, že im je zdravie občanov sväté. Štátnemu dohľadu a vláde sa podarilo rozpútať taký rozruch, že o ich činnosti len tak niekto nezapochybuje. Zároveň sa podarilo preukázať užitočnosť členstva v Európskej únii. Ide o spoločenstvo založené na vláde práva a právnom štáte, pričom spoločne dohodnuté pravidlá stráži Európska komisia.

Tá zafungovala ako nestranný mediátor dvoch strán, ktoré si v jednej chvíli nemohli prísť na meno. Zo strany Poľska to bolo kvôli údajnému českému ochranárstvu a nekalej konkurencii, spočívajúcich v ohováraní produktov poľskej proveniencie. Zo strany Českej republiky zase kvôli údajným nízkym poľským poľnohospodárskym a potravinárskym štandardom a neochote niečo zmeniť. Je dobré, že sme v Európskej únii, pretože vďaka jej mechanizmom sa mohol celý spor vyriešiť v pokoji, pri stole a nie prostredníctvom nejakej obchodnej vojny alebo niečoho horšieho.

Zdá sa teda, že spotrebitelia v Českej republike aj v Európskej únii môžu pokojne spať, konzumovať a radovať sa z ochrany štátnych orgánov. Problém ale je, že činnosti rôznych chytrákov, snažiacich sa nepoctivo zarobiť, sa nedá stopercentne zabrániť. Ďalej môžu existovať čierne jatky, reštaurácie falšujúce pôvod mäsa, podplatení kontrolóri. Našou nádejou ale je, že aj vďaka kauze s poľským mäsom bude azda ich činnosť zase o niečo ťažšia.