Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR PETRA HARTMANA: Tlak ulice

Komentár, Petr Hartman Foto: Teraz.sk

Komentár uverejňujeme so súhlasom Českého rozhlasu Plus.

Zdeněk Ondráček nie je Andrej Babiš. To je základný rozdiel v protestoch, ktoré sa konali v poslednom čase v rôznych mestách Českej republiky. Počet účastníkov na nich sa dramaticky nelíši. Vyznenie demonštrácií však bolo rozdielne.

Pár tisíc, možno desiatok tisíc ľudí v uliciach stačilo na to, aby komunista Ondráček skončil „dobrovoľne“ vo vedení komisie na kontrolu činnosti Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov. Protestujúci tak dosiahli to, čo chceli. Okrem iného aj s prispením istého tlaku zo strany Andreja Babiša. Ten totiž vníma náladu v spoločnosti a rád jej vychádza v ústrety.

Dať ruky preč od Ondráčka mu nerobilo veľký problém. Aj keď tým mohol čiastočne zhoršiť svoj vzťah s komunistami, ktorých potrebuje na podporu svojej vlády. Pragmaticky to riskol, pretože nechcel, aby ľudí v uliciach pribúdalo a ich hnev sa postupne presúval na jeho hlavu.

Verejnosť obeťou Ondráčka celkom neupokojil. Podľa podpisov pod petíciou s názvom Za slušného premiéra a slušnú vládu je zrejmé, že proti Andrejovi Babišovi aktívne protestuje viac ako dvestotisíc ľudí.

V uliciach je ich síce menej, ale zhruba rovnako ako na demonštráciách proti Ondráčkovi. Ich snaha donútiť trestne stíhaného premiéra Andreja Babiša, aby sa rovnako „dobrovoľne“ vzdal postu predsedu vlády, však zatiaľ nie je úspešná.

Nedemonštrovať, radšej debatovať?


Šéf hnutia ANO nemá dôvod vyjsť v ústrety požiadavke protestujúcich. Nespokojnosť tejto časti ľudí totiž nie je masívna. Prieskumy verejnej mienky navyše dokazujú, že jeho schopnostiam spravovať krajinu verí stále okolo 30 percent opýtaných. To je zhruba dva a pol krát viac ako politickým konkurentom.

Výjazdy vlády do rôznych kútov Česka, bezprostredným kontaktom s voličmi a rôznymi sľubmi si Andrej Babiš okrem iného zaisťuje, aby do ulíc nevyšlo viacej ľudí.

Tým nespokojným tak môže na diaľku odkazovať, že lepšie ako demonštrovať by bolo s ním debatovať. Síce po tom veľmi netúži, ale takýmto gestom nemôže nič stratiť.

Podobne nie je ohrozovaný ani zo strany parlamentnej opozície. Tá je roztrieštená a slabá. Čo sa okrem iného prejavuje v tom, že sa nedokáže ujať nespokojnej časti populácie a s jej pomocou stupňovať tlak na to, aby na čele vlády nebol trestne stíhaný premiér.

V krajine so zavedenou demokratickou tradíciou by to bola samozrejmosť a nemuseli by kvôli tomu ľudia protestovať v uliciach. V Česku je to už dlhé mesiace holý fakt, ktorý okrem iného komplikuje zostavenie plnohodnotnej vlády. Teda kabinetu, ktorý by sa tešil podpore väčšiny Poslaneckej snemovne.