Prezidentka Z. Čaputová dnes oznámila, že nebude kandidovať za prezidentku v nadchádzajúcich voľbách hlavy štátu. Je to dobrá správa, keďže tým po prvé ukončila rôzne špekulácie. A po druhé, môžu sa tak začať prezentovať uchádzači o post hlavy štátu, ktorí by sa v prípade, ak by opäť kandidovala, do volebnej súťaže z rôznych dôvodov neprihlásili.

Prirodzene, oznámenie Z. Čaputovej, že nebude kandidovať, časť spoločnosti rozosmúti, časť poteší a časť zostane ľahostajná. Nič zvláštne ani nenormálne. Iná vec je posudzovanie toho, že tí, ktorí sú z jej rozhodnutia sklamaní až plačliví, urobili v posledných dňoch veľa preto, aby k takémuto rozhodnutiu prezidentka aj dospela alebo sa v ňom utvrdila – ak ho totiž chceli zvrátiť, potom možno konštatovať, že to síce mysleli dobre, ale skončilo to ako vždy.

Po A. Kiskovi bude Z. Čaputová druhou hlavou štátu, ktorá sa nebude uchádzať o znovuzvolenie. Hodnotiť to možno aj ako následok ich politickej neskúsenosti a nezrelosti, s ktorou sa vrhli do prezidentských volieb. Až počas zbierania skúseností v praxi na najvyššom stolci uvideli a zažili na vlastnej koži, ako je politika po slovensky robená, že v paláci, ktorý je iba pozlátkom, sa pred ňou neukryjú, pričom neboli vôbec pripravení, ochotní a ani schopní znášať a strpieť takpovediac bežnú politickú prevádzku. Nemali s politikou totiž dovtedy žiadne praktické skúsenosti.

Netreba sa však zatiaľ obávať - prezidentka Z. Čaputová nikam neodchádza ani nekončí, úradovať bude ešte rok. A koniec-koncov, rozhodnutie môže stále ešte aj zmeniť. V mene a záujme Slovenska sme videli a zažili už aj onakvejšie veci. Faktom však je, že najmä v poslednom čase už vŕšila chybu za chybou – najľahšie zapamätateľná je tá, keď vyhlásila, že zmenila názor a rozhodla sa akceptovať aj septembrový termín volieb.

Hoci po páde vlády, rozbitom parlamente a tekutej väčšiny poslancov bolo každému jasné, že predčasné voľby majú byť čo najskôr a nie najneskôr. Napokon, aj s vymenovaním úradníckej vlády otáľala až dovtedy, kým ju vymenovať nebola donútená.

Azda najdôležitejšia úloha prezidentku Z. Čaputovú však ešte len čaká – zostavovanie vlády po parlamentných voľbách. Zatiaľ možno povedať, že jedna vec je reprezentovať krajinu či tešiť sa úcte v zahraničí a druhá, nevyvolávať na domácej scéne politické vášne, ale ich tlmiť. Obraz robenia politiky v tomto volebnom období a dianie v krajine však vypovedajú naraz o schopnostiach všetkých politikov, vrátane prezidentky Z. Čaputovej. A ten rozhodne nie je pekný.