< sekcia Publicistika

HRABKO: A.Kiska možno končí, ale R.Fico bude chcieť byť znovu premiér

Foto: Tablet.TV

Ľ.Galko ako minister niesol politickú zodpovednosť aj za vojenskú tajnú službu, ktorá odpočúvala novinárov. Túto zodpovednosť však voči nemu vyvodila už expremiérka Radičová, povedal J.Hrabko.

Bratislava 16. februára (Teraz.sk) – Medializované informácie, podľa ktorých sa premiér Robert Fico v tomto volebnom období vzdá kariéry v exekutíve a bude kandidovať na post ústavného sudcu, sa pravdepodobne neukážu ako relevantné. Rovnako nepotvrdené správy o tom, že Andrej Kiska už nebude kandidovať na prezidentský post, majú reálnejší základ. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

„Osobne sa v tejto chvíli prikláňam k tomu, že Andrej Kiska kandidovať nebude. Nechcem chodiť do jeho rodinných záležitostí, ale myslím si, že tak manželke ako ani jemu nie je príjemné, že chodí domov vlastne iba na týždňovky,“ povedal. Realitou je podľa neho aj enormný mediálny a politický tlak na potenciálnych prezidentských kandidátov.

„Politik musí počítať so zauchami zľava aj z prava. Z ´prava´ myslím vážne a preukázateľné podozrenia a z ľava tie, ktoré sa nikdy nepreukážu ale napriek tomu padnú,“ poznamenal Hrabko. „Politické srdce v mojom ponímaní mal Mikuláš Dzurinda a má ho Robert Fico. To sú ľudia, ktorí majú „drajv“, chcú ísť do politiky a sú ochotní vydržať aj údery. To nie je kritika Andreja Kisku, len si myslím, že toto nemá,“ dodal.

Špekulácie o tom, či úradujúci prezident už niekoho informoval o tom, že opätovne kandidovať nebude, môže podľa neho potvrdiť či vyvrátiť len on sám. Výsledky rozhovorov medzi štyrmi očami podľa Hrabka premiér či predseda parlamentu komentovať nemôžu.

„Ak sa prezident stretol aj s predsedami mimovládnych strán, ktoré to však tiež nechcú potvrdiť, tak by sme mohli vychádzať z toho, že Alojz Hlina už oznámil mená dvoch kandidátov. Čo by mohlo naznačovať, že dostal takú informáciu,“ poznamenal Hrabko. Osobne by však pokladal za správne aj to, ak by KDH nečakalo na rozhodnutie úradujúceho prezidenta a začalo by sa na voľby pripravovať aj bez neho.



Medializované úvahy o tom, že premiér Robert Fico uvažuje o kandidatúre na post ústavného sudcu, Hrabko za relevantné nepovažuje. „Vylúčiť sa to nedá, ale ak máme brať vážne vyjadrenia Roberta Fica, tak to neurobí. Hovorí, že chce ísť do ďalších volieb a stať sa historicky prvým štvornásobným predsedom vlády,“ povedal.

Ak by sa chcel premiér reálne stať ústavným sudcom, nestačila by mu podpora parlamentu, ktorú ako líder najsilnejšej koaličnej strany získať môže, ale potreboval by aj dohodu s Andrejom Kiskom. Takáto dohoda by však diskreditovala prezidenta pred jeho voličmi a premiér by sa na ňu mohol spoľahnúť len ťažko. „Vieme, že parlament volí dvoch kandidátov na jedno miesto sudcu a prezident potom vyberá. Premiér by sa musel spoľahnúť na prezidentovo slovo,“ upozornil Hrabko.


Riziko pre demokraciu


Vyjadrenie Roberta Fica, podľa ktorého je SaS rizikom pre demokraciu, čoho dôkazom má byť okrem iného kauza s odpočúvaním novinárov v čase, keď bol ministrom obrany Ľubomír Galko, vníma Hrabko kriticky. „Ak má premiér Robert Fico pocit, že SaS nie je postavená na demokratických princípoch, môže sa obrátiť na generálneho prokurátora,“ povedal Hrabko.

„Faktom je, že Ľubomír Galko ako minister obrany niesol zodpovednosť aj za vojenskú tajnú službu, vtedy bola ešte rozdelená na dve časti. Tú aj vyvodila Iveta Radičová,“ pripomenul, že Galko svoj post v Radičovej vláde stratil predčasne práve kvôli tejto kauze.

„Ide o šesť – sedem rokov starú kauzu, za ktorú Ľubomír Galko už politicky zaplatil. Trestne je to dnes vyriešené tak, že bol oslobodený, keďže príslušníci tajnej služby hovoria, že do toho nebol namočený,“ upozornil Hrabko. „Okrem toho, Smer argumentuje tým, čo je napísané v obžalobe. Ale to je iba obyčajný papier, ktorý súd môže zhodiť zo stola a nebude to znamenať absolútne nič. Ľubomír Galko nemá dôvod odstupovať z čela výboru,“ zhrnul.

Hrabko pripomenul, že minulá Ficova vláda sa pokúšala zbaviť parlamentnej funkcie Jána Figeľa a obrátilo sa to proti nej. „Nerozumiem tomu, prečo Smer vstupuje druhý krát do tej istej rieky,“ poznamenal. Za vážny politický problém by pokladal, ak by napokon o funkciu vo výbore prišiel Galko a následne by sa svojich postov vzdali zástupcovia SaS, OĽaNO a Sme rodina.


Žaloba A. Babiša


Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu Andreja Babiša na Ústav pamäti národa (ÚPN) za to, že ho vo zväzkoch Štátnej bezpečnosti eviduje ako agenta. Súd to odôvodnil tým, že ÚPN zverejňuje zväzky zo zákona a nemôže niesť zodpovednosť za ich obsah.

„Z vecného hľadiska to znamená, že Babiš prehral súd. Nedomohol sa toho, čo chcel,“ konštatoval Hrabko. „Z politického hľadiska sa toho veľa nemení. Je už známe vyjadrenie prezidenta Zemana, že Andreja Babiša v každom prípade poverí zostavovaním druhej vlády. Ale pre českú spoločnosť to znamená, čo sme si nevedeli ani predstaviť, že takmer tridsať rokov po Nežnej revolúcii bude predseda vlády nie len trestne stíhaný, ale aj vedený ako agent ŠtB,“ dodal.

„Možnosť predčasných volieb tam je a treba s ňou rátať, ale treba povedať, že je naozaj v úzadí. A nemyslím si, že by to Andreja Babiša mohlo poškodiť u voličov, lebo informácia, že je v týchto zväzkoch vedený ako agent Bureš, bola známa aj pred voľbami a napriek tomu dostal taký počet hlasov, aký dostal,“ povedal Hrabko.

Problém je, že ani Ústavný súd neuviedol, kto vlastne za obsah zväzkov ŠtB zodpovednosť nesie. „Meno agenta Bureša je vedené vo viacerých spisoch, ktoré navzájom súvisia. Nie je to iba náhoda, že bol zaznamenaný. Áno, situácia je zamotaná. Ústavný súd nepovedal, na aký štátny orgán sa má Andrej Babiš so svojou žalobou, že je v zväzkoch ŠtB vedený neoprávnene, obrátiť. Ale ÚS to ani nemal urobiť, nie je predsa poradcom Andreja Babiša. To musí Andrej Babiš skúšať sám. Súdy potom rozhodnú,“ povedal Hrabko.

„Ja, byť na jeho mieste, zažalujem bývalých pracovníkov ŠtB, ktorí pod prísahou svedčili, že ho do spisov zaviedli neoprávnene. Je tam kvôli nim. Ukázalo by sa, či zotrvajú na svojej výpovedi,“ navrhol Hrabko. „Pravda je, že dnes nie je jasné, koho má človek žalovať, ak sa cíti byť poškodený tým, že bol vedený vo zväzkoch. Ale faktom je, že to nemôže byť ÚPN,“ uzavrel.


Veľká koalícia v Nemecku


Hrabko komentoval aj situáciu v Nemecku, kde bude rodiacu sa veľkú koalíciu CDÚ/CSÚ-SPD odsúhlasovať členská základňa sociálnych demokratov.

„Teraz to nebude len stranícke grémium, ale vnútrostranícke referendum SPD. Potvrdilo sa, že šance, ktoré sme dávali veľkej koalícii, sa ukázali ako oprávnené. Tak isto to prebiehalo aj v predchádzajúcom volebnom období,“ poznamenal Hrabko.

SPD podľa neho získala v Koaličnej zmluve maximum z možného. „Má tam ministra zahraničných vecí, financií, práce a sociálnych vecí. To je veľký úspech. Merkelová veľmi ustúpila a veľmi jej záleží na tom, aby vo vláde pokračovala,“ povedal Hrabko, podľa ktorého je v záujme Nemecka, ale aj Európskej únie ako takej, aby nová nemecká vláda vznikla čo najskôr. „Ale skôr ako na Veľkú noc to nebude,“ odhadol Hrabko.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.