< sekcia Publicistika

J. HRABKO ANALYZUJE VOĽBU SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU: Hra o budúcnosť

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Analýza Juraja Hrabka.

Minister spravodlivosti Gábor Gál po dohode v koalícii oznámil, že budúci týždeň predloží návrhy, ktoré majú nanovo stanoviť podmienky voľby ústavných sudcov. Niektoré z nich sú už známe, čo však automaticky neznamená, že aj dobré.

Medzi nimi je napríklad zvýšenie veku kandidátov na 45 rokov, ich povinnosť absolvovať justičnú, advokátsku alebo prokurátorskú skúšku, ovládanie aspoň jedného svetového jazyka, pričom na zvolenie kandidáta by mal byť potrebný súhlas najmenej 76 poslancov parlamentu.

Iné novinky a podmienky pre kandidátov navrhuje skupina významných právnikov, keďže jej súčasťou sú aj súčasní a bývalí ústavní sudcovia, ako aj sudcovia viacerých medzinárodných súdov. Ani to však automaticky neznamená, že všetky ich návrhy sú aj dobré.

Medzi nimi je napríklad stanovenie hornej hranice veku kandidáta na 75 rokov, zavedenie náhradníkov, potrebu v prvom kole voľby získať podporu najmenej 90 hlasov poslancov – v druhom postačí na zvolenie najmenej 76 poslancov – či verejnú voľbu kandidátov v parlamente.

Samozrejme, väčšiu politickú podporu z oboch uvedených návrhov bude mať v parlamente vládny návrh, keďže bude vychádzať z predbežnej dohody vo vládnej koalícii. Ani to však neznamená, že bude schválený tak, ako bude predložený. Dá sa predvídať, že skôr nie.

Z vecného hľadiska je totiž návrhov na úpravu voľby ústavných sudcov jednoducho dosť až veľa na to, aby bolo možné o nich v takom kolose akým je parlament, viesť takpovediac poctivú a serióznu diskusiu a to v takom krátkom čase, ktorý do volieb a zvolenia nových ústavných sudcov zostáva. Z hľadiska politického zase možno podotknúť, že vládnej koalícii bude mimoriadne záležať na tom, aby navolila čo možno najviac vlastných kandidátov a sťažila tak prezidentovi – ktorý z nich má vymenovať ústavných sudcov – výber.

Obidva návrhy sú totiž problémové už v tom, že si vyžadujú ďalšie zmeny v Ústave, ktorá dnes stanovuje vek pre kandidáta najmenej 40 rokov a dve podmienky: vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov činnosti v právnickom povolaní. To si vyžaduje súhlas najmenej 90 poslancov, čiže dohodu a spoluprácu vládnych a mimovládnych parlamentných strán. Pre vládnu koalíciu síce nie je nemožné takúto podporu získať a isto sa o to aj pokúsi, bude teda záležať na mimovládnych stranách, či budú s vládnou koalíciou Smer-SD, SNS a Most-Híd spolupracovať alebo nie. Ak áno, získa ďalší politický odpustok. Ak nie, koalícia si poradí aj bez nich, zakotví prinajmenej potrebu najmenej 76 poslancov na zvolenie kandidáta, keďže jej to prakticky ani politicky neurobí žiadny problém a navyše to bude vyzerať aj pekne aj demokraticky.

Vzhľadom na súčasnú politickú situáciu to možno zhrnúť aj tak, že parlament bude vyberať vo voľbách kandidátov z navrhnutých osôb ľudí, medzi ktorými budú schopní aj schopní všetkého Tak či onak, teda nech už úpravy volieb kandidátov nových ústavných sudcov budú akékoľvek alebo aj žiadne, hlavné slovo pri výbere nových ústavných sudcov bude mať prezident A. Kiska. Vzhľadom na jeho úplne nové postavenie v politike – oznámil, že sa nebude uchádzať o funkciu prezidenta v ďalšom volebnom období, ale že v politike zostane s odôvodnením, že iba hlupák nemení názory – môže to byť on, kto zahatí všetky plány a stratégie vládnej koalície prevedené v parlamente. Môže, ale nemusí.

Faktom však zostáva, že v tomto prípade sa bude politicky hrať naozaj nielen o veľa, ale doslova aj o budúcnosť Slovenska, keďže sudcovia ústavného súdu sú volení na dvanásť rokov. A o tom, že Ústavný súd je jedným z centier moci, nepochybuje dnes už azda nikto.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.