< späť

CHMELÁR a HRABKO: Ak by sa Mičev nevzdal, vlastne by podporil Kotlebu

Na snímke Eduard Chmelár (vľavo) a Juraj Hrabko (vpravo) v diskusnej relácii Tablet.TV. Foto: Tablet.TV

Španielsky premiér Mariano Rajoy postupoval ako slon v porceláne a z katalánskeho problému vyrobil drámu, povedali v TABLET.TV J. Hrabko a E. Chmelár.

Bratislava 5. októbra (Teraz.sk) – Je vysoko pravdepodobné, že po Martinovi Klusovi (SaS) sa kandidatúry na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v prospech Jána Luntera vzdá aj nezávislý kandidát Stanislav Mičev, ktorý na piatok 6. októbra avizoval tlačovú konferenciu. V diskusii na TABLET.TV sa na tom zhodol publicista Juraj Hrabko a politický analytik Eduard Chmelár.

Mičev sa totiž, podobne ako Klus, zaviazal vzdať kandidatúry v prípade, že bude mať Marian Kotleba (ĽS-NS) silnejšieho demokratického oponenta. Podľa septembrového prieskumu agentúry Focus by nezávislý kandidát Ján Lunter získal podporu až 30,9 percenta respondentov, Marian Kotleba 22,2 percenta, Martin Klus by získal 11 percent, Stanislav Mičev 10,4 percenta, Martin Juhaniak 8,7 a ostatní kandidáti pod päť percent hlasov.

Klus na výsledky prieskumov zareagoval tým, že svoju kandidatúru stiahol v prospech Jána Luntera. „Nepochybujem o tom, že Stanislav Mičev sa vzdá kandidatúry. Ak to neurobí, podpíše si ortieľ, lebo nemá šancu vyhrať tieto župné voľby a bude potom zodpovedný, ak vyhrá Marian Kotleba,“ povedal v diskusii Hrabko.



„Treba oceniť postup Martina Klusa. Nešiel do vopred prehratého zápasu a urobil to dobre. Lepšie ako strana Smer, ktorá nenašla odvahu postaviť protikandidáta,“ dodal.

„V prvom rade by som chcel vyzdvihnúť, že to Martin Klus spravil naozaj elegantne, vidieť, že ako politik rastie a dozrieva. Okrem toho je od fachu a ako politológ musel vedieť, že pri rozdiele piatich percent môžete ešte o niečom snívať, ale ak má ten druhý kandidát trojnásobok hlasov, tak to za mesiac nedáte,“ reagoval Chmelár.

„Skôr sa čudujem ostatným kandidátom. Nepochybujem o tom, že Stanislav Mičev sa napokon vzdá. Nie je to isté, ale predpokladám, že tlačovú konferenciu zvolal na piatok so zámerom, že sa vzdá. Považujem ho za natoľko realistického a zodpovedného,“ povedal. „Aj vzhľadom na to, že od začiatku vstupoval do kampane so zámerom, že hlavným cieľom je poraziť Kotlebu,“ poznamenal Chmelár.



Podľa neho mohol Mičev položiť svoju kandidatúru už skôr, hneď, ako vyšli prieskumy. „Neviem, čo mu radili, prečo také odkladanie, volič tomu nerozumie. Mičev sa nemá za čo hanbiť. Odviedol kus dobrej roboty aj za ostatných,“ vyhlásil Chmelár.

Ostatní kandidáti sa podľa neho vyhýbali téme fašizmu, ktorá je vecne veľmi dôležitá, ale voliči sa podľa nej nerozhodujú. Naopak, Mičev z tejto témy urobil leitmotív svojej kampane. „Jediný urobil niečo, čo je nevďačná úloha. Zo strategického hľadiska si vybral tému antifašizmu. Je dôležitá preto, že práve o to ide, ale na základe antifašizmu sa volič nerozhoduje. Ostatní z taktických dôvodov zbabelo túto tému obchádzali a Mičev do toho išiel ako buldog. Z tohto hľadiska jeho kampaň nebola márna. Keď už do toho idete, musíte ísť buď s cieľom vyhrať, alebo aspoň niečo zmeniť,“ povedal Chmelár.

Napriek aktuálnemu náskoku Jána Luntera v prieskumoch preferencií Chmelár stále považuje za favorita regionálnych volieb v Banskobystrickom kraji Kotlebu. V prieskumoch sa totiž pravdepodobne časť voličov ku kandidátovi kontroverznej ĽS-NS nehlási, čo by mohlo spôsobiť v porovnaní s prieskumami výrazne lepší volebný výsledok Mariana Kotlebu.

Chmelár upozornil aj na politickú neskúsenosť Jána Luntera, ktorá ho môže handicapovať v osobnom súboji s Marianom Kotlebom.

„Výrazným faktorom bude voličská účasť, vieme, aká býva. Kandidáti, ktorí sa vzdajú, by mali chodiť s kandidátom, v prospech ktorého sa vzdali, na mítingy. A oslovovať aj svojich voličov, nie len sa vzdať kandidatúry,“ doplnil Chmelára Hrabko.

Obaja komentovali aj zdanlivý paradox týchto volieb. Aj vďaka iniciatíve Mosta – Híd koalícia zmenila dvojkolovú voľbu predsedov VÚC na jednokolovú. Tento krok je síce kontroverzný, výrazne však zvýšil šance kandidátov maďarskej národnosti uspieť. Môže to pomôcť aj Józsefovi Berényimu v Trnave, hoci to nie je kandidát Mosta – Híd, ale konkurenčnej Strany maďarskej komunity (SMK).

„Bola to síce iniciatíva Mostu, ale víťazom tejto hry je opäť Smer. Zmysel tohto kroku sa stratil v momente, kedy sa Most nedohodol s SMK a nepostavili jedného kandidáta. Pán Berényi nemá šancu, aby sa stal županom. Tento systém bude vyhovovať skôr Smeru,“ reagoval Chmelár.

„Pán Berényi nebude na post župana kandidovať po prvý krát a vždy záleží na tom, kto je proti nemu,“ doplnil Chmelára Hrabko.

Prezident, premiér a generálny prokurátor


Analytici komentovali aj pokračujúce slovné prestrelky medzi premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) a prezidentom Andrejom Kiskom, ku ktorým sa aktuálne vyjadril aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár.

Aktuálne išlo o to, či premiér mohol vedieť o prezidentovom daňovom probléme bez toho, aby mu štátne inštitúcie dodali dôverné materiály týkajúce sa kauzy. Premiér vyhlásil, že sa o prezidentových problémoch dozvedel pred rokom, keď sa mu Andrej Kiska zdôveril s tým, že vec svojich daňových vratiek vybavoval s predstaviteľom orgánov činných v trestnom konaní.

Prezident to označil za klamstvo. Do tretice, generálny prokurátor upresnil, že stretnutie sa nekonalo pred rokom, ale dvoma. Prezident od neho nežiadal riešenie svojej kauzy, ale sa na ňu len pýtal. Na druhej strane, podľa Čižnára sa na ňu pýtal aj neskôr, celkovo tri krát.

„Obaja aktéri dostali spor do roviny, kde už dávno nejde o pravdu, ale o jej interpretáciu. Ľudia nevedia, komu majú veriť. Každý tábor si bude chrániť svojho, podceňovať jeho prešľapy a zveličovať prešľapy toho druhého,“ reagoval Chmelár.

Premiér podľa neho pri svojej interpretácii zavádzal o tom, že prezident priamo žiadal riešenie svojej kauzy, niektoré dôležité fakty sa však potvrdili.

„Situácia sa posunula do roviny, že Robert Fico bol prítomný na rozhovore s generálnym prokurátorom. A Andrej Kiska sa o túto vec zaujímal tri krát, čo by bolo v zabehaných demokraciách vnímané ako problém,“ poznamenal Chmelár. „Je to minimálne neštandardné. Je jedno, že to generálny prokurátor nepociťoval ako nátlak. Akým spôsobom sa to má povedať, očakával by niekto, že by si to Andrej Kiska vybavoval priamo? Samotný spôsob, že Andrej Kiska tri krát urgoval, čo je s jeho prípadom, môže vzbudzovať podozrenie, že tam bola nejaká forma nepriameho nátlaku,“ povedal.

„Pre mňa je dôležitejší únik informácií, kde podozrievam štátne inštitúcie. Aj keď nedá sa úplne vylúčiť ani to, že to niekto vyniesol z firmy Andreja Kisku. Ale štátne inštitúcie podozrievam preto, že sa opakovane ukázalo, že takto narábajú s kompromitujúcimi materiálmi. Od čias Mečiara politici nachádzajú veci na stole,“ reagoval Hrabko.

Obaja sa však zhodli na tom, že mediálna prestrelka môže súvisieť s budúcimi prezidentskými voľbami, podľa Chmelára možno aj s politickou budúcnosťou Andreja Kisku ako takou.

„Nehovoríme tu o chlapcoch na pieskovisku, ale dvoch z troch najvyšších ústavných činiteľov, o prezidentovi a premiérovi. Ide tu aj o dôveru v štát a štátne inštitúcie, ktoré reprezentujú. Prekáža mi, ak premiér a minister vnútra takto hovoria o daňových podvodoch. Treba situáciu upokojiť,“ povedal Hrabko.

Nezávislosť Katalánska


Obaja analytici považujú za významné dianie v Španielsku, kde počas katalánskeho referenda o nezávislosti tvrdo zasiahla polícia.

„Právne hľadisko nahráva španielskej vláde, lebo ústavným súdom bolo jasne povedané, že to referendum sa nemá konať,“ poznamenal Hrabko.

Policajný zásah však neschvaľuje, jednak kvôli jeho násilnej povahe, ale aj preto, že situáciu politicky zhoršil a výrazne posilnil pozície separatistov v Katalánsku.

„Dnes nikto nevie, ako to referendum vlastne dopadlo. Zachytil som, že si ľudia mohli vyrábať vlastné volebné lístky, hlasovať viackrát, že sa stratili volebné lístky, urny... Ak samotná katalánska vláda hovorí o účasti 42 – 43 percent a z toho deväťdesiat percent hlasovalo za nezávislosť, tak je to asi tretina ľudí. Nemyslím si, že ak by referendum prebehlo, ako malo, že by dalo Kataláncom možnosť nezávislosti. A bola by to úplne iná pozícia,“ poznamenal Hrabko.

„Poznáme to aj my, mne tie zábery zo Španielska pripomínali začiatok Nežnej revolúcie. A jediným východiskom sú rokovania. Možno, keby som bol španielsky premiér, by som vyhlásil celošpanielske referendum o usporiadaní celej krajiny, nie iba jednej jej časti,“ povedal Hrabko.

„Zlyhali všetky strany tohto sporu, ale hlavná zodpovednosť leží na pleciach španielskeho premiéra Mariana Rajoya. Postupoval ako slon v porceláne, vyslovene nešťastným spôsobom. Za nezávislosť bolo pred referendom v Katalánsku 41 percent ľudí. Keby to nechali prebehnúť, referendum by neprešlo. A keby aj, dodatočne ho mohli označiť za neplatné. Podľa španielskej ústavy,“ odhadol aj Chmelár.

„Ak už do toho chceli vstupovať represívne, mali si to vybaviť s politickými zložkami. Takouto brutálnou silou vstúpiť do procesu, kedy sa zabraňovalo ľuďom hlasovať, zhadzovať ich zo schodov a strieľať po nich gumovými projektilmi, to je škandál, ktorý by za normálnych podmienok mal znamenať demisiu vlády,“ zdôraznil.

„Olej do ohňa prilial veľmi nešťastným vystúpením aj španielsky kráľ. Ani slovkom neodsúdil násilie a pustil sa rozhorčene do katalánskej vlády,“ poznamenal Chmelár.

Vyjadrenia, podľa ktorých sa chcú Katalánci odčleniť, lebo sú lakomí, bohatí a nechcú pomáhať chudobnejším, považuje Chmelár za španielsku propagandu.

„Táto nová vlna katalánskeho hnutia za nezávislosť sa začala v roku 2010, keď španielsky ústavný súd odmietol vyhlásiť Kataláncov za národ a vyhlásil, že v Španielsku existuje jediný národ, španielsky. To by nám malo z histórie niečo pripomínať. V španielskom parlamente je zakázané hovoriť katalánsky. Tieto a podobné veci vnímajú Katalánci, prirodzene, veľmi citlivo. Väčšina Kataláncov nechce nezávislosť, ale väčšie právomoci. A veľmi nešťastne na to zareagovala Európska únia, ktorá to označila za vnútornú záležitosť Španielska. V Katalánsku sa možno rozhoduje o budúcej podobe Európskej únie. Preto sa Únia mala do toho vložiť ako sprostredkovateľ,“ tvrdí Chmelár.

„Toto nie je právny problém, ale politický. A vyriešiť sa dá už len dohodou,“ doplnil.

„Nemôžeme očakávať od Európskej únie, že bude robiť veci, ktoré jej neprináležia. A Bruselu neprináleží zasahovať do zvrchovanosti a suverenity Španielska. Ale mohol sa ponúknuť do úlohy sprostredkovateľa,“ reagoval Hrabko.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.