Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Osobnosť Ľudovíta Štúra a jeho zástoj v našich národných dejinách si dôstojným spôsobom pripomínajú aj v kultúrno-administratívnom centre západného Tekova, v okresnom meste Levice.
Autor TASR
Bratislava 14. mája (TASR) - Osobnosť Ľudovíta Štúra a jeho zástoj v našich národných dejinách si dôstojným spôsobom pripomínajú aj v kultúrno-administratívnom centre západného Tekova, v okresnom meste Levice. V peknom parku oproti Obecnému úradu, kde vyúsťuje Štúrova ulica, je pamätník Ľudovíta Štúra.
V štylizovanej podobe predstavuje otvorenú knihu. Na prvej, ľavej strane z pohľadu návštevníka, teda na vždy párnej strane, je realisticky stvárnená bronzová busta Ľudovíta Štúra v nadživotnej veľkosti. Na pravej strane „listu knihy“, teda vždy nepárnej a umiestnenej mierne v pozadí, je bronzová zväčšenina Štúrovho podpisu v plastickej podobe vystupujúceho autografu. Vo vonkajších horných „rohoch listov knihy“ sú uvedené roky Štúrovho života, čiže 1815 a 1856.
Štúrova busta na ľavom liste je umiestnená na nenápadnom, bielom mramorovom podstavci a má výšku 1,25 metra. „Listy knihy“ sú 3,25 m vysoké, 2,20 m široké a 0,90 m hrubé. Tieto údaje nás oprávňujú hovoriť o monumentálnom charaktere pamätníka. Jeho autorom je sochár Peter Meszároš, rodák z neďalekého Rybníka.
Nemáme doklad o tom, že by Ľudovít Štúr bol býval čo len jediný raz navštívil mesto Levice. Pri šírení jeho ideového odkazu a upevňovaní postavenia spisovnej slovenčiny aj v tomto kraji však veľmi významnú úlohu v prvej polovici 20. storočia zohrali študenti Učiteľského ústavu v Leviciach. Boli medzi nimi také budúce osobnosti nášho kultúrneho a umeleckého života ako Jozef Cíger - Hronský, Alexander Matuška a do určitej miery aj Peter Jilemnický, ktorý tam skladal diferenciálnu skúšku zo slovenčiny, a neskôr aj spisovateľ Andrej Chudoba. Svedčia o tom i pamätné tabule na budove tejto školy, ktorá si zachovala svoj vzdelávací charakter, pretože dnes je v nej Pedagogická a sociálna akadémia.
Ľudovít Štúr pri tvorení svojich jazykovedných diel, najmä Nauky reči slovenskej (1846), musel zobrať do úvahy aj slovakizujúce výdobytky takých opusov, ako bol evanjelický spevník Cithara sanctorum (1636) od Juraja Tranovského a katolícky spevník Cantus catholici (1655) od Benedikta Szőllősiho. No a práve Benedikt Szőllősi je rodákom z obce Rybník, ležiacej severne od Levíc.
V štylizovanej podobe predstavuje otvorenú knihu. Na prvej, ľavej strane z pohľadu návštevníka, teda na vždy párnej strane, je realisticky stvárnená bronzová busta Ľudovíta Štúra v nadživotnej veľkosti. Na pravej strane „listu knihy“, teda vždy nepárnej a umiestnenej mierne v pozadí, je bronzová zväčšenina Štúrovho podpisu v plastickej podobe vystupujúceho autografu. Vo vonkajších horných „rohoch listov knihy“ sú uvedené roky Štúrovho života, čiže 1815 a 1856.
Štúrova busta na ľavom liste je umiestnená na nenápadnom, bielom mramorovom podstavci a má výšku 1,25 metra. „Listy knihy“ sú 3,25 m vysoké, 2,20 m široké a 0,90 m hrubé. Tieto údaje nás oprávňujú hovoriť o monumentálnom charaktere pamätníka. Jeho autorom je sochár Peter Meszároš, rodák z neďalekého Rybníka.
Nemáme doklad o tom, že by Ľudovít Štúr bol býval čo len jediný raz navštívil mesto Levice. Pri šírení jeho ideového odkazu a upevňovaní postavenia spisovnej slovenčiny aj v tomto kraji však veľmi významnú úlohu v prvej polovici 20. storočia zohrali študenti Učiteľského ústavu v Leviciach. Boli medzi nimi také budúce osobnosti nášho kultúrneho a umeleckého života ako Jozef Cíger - Hronský, Alexander Matuška a do určitej miery aj Peter Jilemnický, ktorý tam skladal diferenciálnu skúšku zo slovenčiny, a neskôr aj spisovateľ Andrej Chudoba. Svedčia o tom i pamätné tabule na budove tejto školy, ktorá si zachovala svoj vzdelávací charakter, pretože dnes je v nej Pedagogická a sociálna akadémia.
Ľudovít Štúr pri tvorení svojich jazykovedných diel, najmä Nauky reči slovenskej (1846), musel zobrať do úvahy aj slovakizujúce výdobytky takých opusov, ako bol evanjelický spevník Cithara sanctorum (1636) od Juraja Tranovského a katolícky spevník Cantus catholici (1655) od Benedikta Szőllősiho. No a práve Benedikt Szőllősi je rodákom z obce Rybník, ležiacej severne od Levíc.
