Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Schválením novely zákona o Slovenskej akadémii vied 11. septembra 2018 sa všetky jej organizácie vrátili do formy rozpočtových alebo príspevkových organizácií v termíne od 26. septembra 2018.
Autor TASR
Bratislava 20. januára (TASR) – Slovenská akadémia vied (SAV) v súčasnosti preferuje zotrvanie jej organizácií vo forme rozpočtových a príspevkových organizácií. Zároveň navrhuje, aby celý proces transformácie bol zasadený do kontextu ucelenej koncepcie organizácie výskumu a vývoja v SR, uvádza sa to v stanovisku SAV k stavu transformácie, ktoré je zverejnené na jej webovej stránke.
Schválením novely zákona o SAV 11. septembra 2018 sa všetky organizácie SAV vrátili do formy rozpočtových alebo príspevkových organizácií v termíne od 26. septembra 2018. "Následne SAV podnikla kroky zamerané na možnosť transformácie vedeckých organizácií podľa predmetnej novely do konca roka 2018. Na základe stanovísk príslušných ministerstiev, ktoré musia byť pri realizácii novely súčinné, sa ukázalo, že takúto transformáciu nebolo možné uskutočniť bez zrušenia transformujúcich sa organizácií a ich opätovného zakladania," uvádza sa v stanovisku.
Podľa SAV tento proces nebol v stanovenom termíne prakticky uskutočniteľný a okrem toho by viedol k "nenapraviteľným stratám na štátnom majetku, o ktorý sa súčasné organizácie starajú aj z mimorozpočtových zdrojov." Rovnako by podľa SAV došlo ku strate oprávnení uskutočňovať špecifický výskum, proces by zamedzil možnosti vykonávať aktuálne doktorandské štúdium a mohol by viesť k strate kontinuity organizácií s mnohoročnou históriou.
SAV navrhuje, aby celý proces transformácie jej ústavov bol zasadený do kontextu ucelenej koncepcie organizácie výskumu a vývoja v SR. "Bez takejto premyslenej koncepcie, ktorá bude obsahovať audit výskumného priestoru SR, základný rámec štátnej vednej politiky, systém hodnotenia a financovania výskumu a vývoja v SR a návrh nového zákona o SAV, vidí SAV transformáciu na verejné výskumné inštitúcie rovnako rizikovú, ako predošlý pokus," píše sa v stanovisku. Súčasný stav nie je podľa SAV optimálny a do určitej miery limituje možnosti SAV napr. v porovnaní so slovenskými verejnými vysokými školami, ale umožňuje vedeckú prevádzku a plnenie funkcii SAV tak ako v období do 30. júna 2018. "Vzhľadom na uvedené skutočnosti SAV v súčasnosti preferuje zotrvanie organizácií SAV vo forme rozpočtových a príspevkových organizácií," uzavrela SAV.
Ministerstvo školstva v spolupráci so širokou vedeckou komunitou vypracovalo štátne vedné programy, ktoré podporila Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. Následne ich predložilo na úrad vlády. "SAV má právnu subjektivitu a je sama zodpovedná za dodržiavanie zákonov, ako aj za úkony smerujúce k registrácii verejných výskumných inštitúcií (VVI)," uviedol pre TASR odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva.
Príčiny zlyhania transformácie SAV analyzoval aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Vo svojej správe konštatuje, že znenie zákona o SAV, schválené legislatívnou radou vlády v apríli 2015, bolo nejasné a nejednoznačné. "Príčinou zlyhania bola aj nedostatočná a neskorá komunikácia SAV s rezortom školstva. NKÚ upozornil na riziko nedostatočnej transparentnosti pri prechode majetku štátu na VVI, SAV si totiž mala majetok štátu vložiť sama. SAV sa nezaoberala otázkou ocenenia vkladaného majetku štátu a organizácie SAV nemali pripravené žiadne ekonomické plány," uviedol rezort školstva. Zároveň ministerstvo dodalo, že podľa NKÚ bola celá transformácia SAV riadená nerovnakým a nerovnocenným prístupom v porovnaní s inými transformáciami v minulosti, napríklad verejných vysokých škôl či zdravotníckych zariadení.
Schválením novely zákona o SAV 11. septembra 2018 sa všetky organizácie SAV vrátili do formy rozpočtových alebo príspevkových organizácií v termíne od 26. septembra 2018. "Následne SAV podnikla kroky zamerané na možnosť transformácie vedeckých organizácií podľa predmetnej novely do konca roka 2018. Na základe stanovísk príslušných ministerstiev, ktoré musia byť pri realizácii novely súčinné, sa ukázalo, že takúto transformáciu nebolo možné uskutočniť bez zrušenia transformujúcich sa organizácií a ich opätovného zakladania," uvádza sa v stanovisku.
Podľa SAV tento proces nebol v stanovenom termíne prakticky uskutočniteľný a okrem toho by viedol k "nenapraviteľným stratám na štátnom majetku, o ktorý sa súčasné organizácie starajú aj z mimorozpočtových zdrojov." Rovnako by podľa SAV došlo ku strate oprávnení uskutočňovať špecifický výskum, proces by zamedzil možnosti vykonávať aktuálne doktorandské štúdium a mohol by viesť k strate kontinuity organizácií s mnohoročnou históriou.
SAV navrhuje, aby celý proces transformácie jej ústavov bol zasadený do kontextu ucelenej koncepcie organizácie výskumu a vývoja v SR. "Bez takejto premyslenej koncepcie, ktorá bude obsahovať audit výskumného priestoru SR, základný rámec štátnej vednej politiky, systém hodnotenia a financovania výskumu a vývoja v SR a návrh nového zákona o SAV, vidí SAV transformáciu na verejné výskumné inštitúcie rovnako rizikovú, ako predošlý pokus," píše sa v stanovisku. Súčasný stav nie je podľa SAV optimálny a do určitej miery limituje možnosti SAV napr. v porovnaní so slovenskými verejnými vysokými školami, ale umožňuje vedeckú prevádzku a plnenie funkcii SAV tak ako v období do 30. júna 2018. "Vzhľadom na uvedené skutočnosti SAV v súčasnosti preferuje zotrvanie organizácií SAV vo forme rozpočtových a príspevkových organizácií," uzavrela SAV.
Ministerstvo školstva v spolupráci so širokou vedeckou komunitou vypracovalo štátne vedné programy, ktoré podporila Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. Následne ich predložilo na úrad vlády. "SAV má právnu subjektivitu a je sama zodpovedná za dodržiavanie zákonov, ako aj za úkony smerujúce k registrácii verejných výskumných inštitúcií (VVI)," uviedol pre TASR odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva.
Príčiny zlyhania transformácie SAV analyzoval aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Vo svojej správe konštatuje, že znenie zákona o SAV, schválené legislatívnou radou vlády v apríli 2015, bolo nejasné a nejednoznačné. "Príčinou zlyhania bola aj nedostatočná a neskorá komunikácia SAV s rezortom školstva. NKÚ upozornil na riziko nedostatočnej transparentnosti pri prechode majetku štátu na VVI, SAV si totiž mala majetok štátu vložiť sama. SAV sa nezaoberala otázkou ocenenia vkladaného majetku štátu a organizácie SAV nemali pripravené žiadne ekonomické plány," uviedol rezort školstva. Zároveň ministerstvo dodalo, že podľa NKÚ bola celá transformácia SAV riadená nerovnakým a nerovnocenným prístupom v porovnaní s inými transformáciami v minulosti, napríklad verejných vysokých škôl či zdravotníckych zariadení.
