Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Mám už 41 rokov a vari by kormidlo mali prevziať mladší, cituje Šport Pálffyho.
Autor TASR
Bratislava 25. júla (TASR) - Napriek "volaniu" českých extraligových tímov Brna a Vítkovíc uvažuje legendárny slovenský hokejový útočník Žigmund Pálffy o konci svojej bohatej hráčskej kariéry. Uviedol to v rozhovore pre štvrtkové vydanie denníka Šport, podľa ktorého si želá, aby žezlo už prebrali mladší hokejisti.
"Mám už 41 rokov a vari by kormidlo mali prevziať mladší," cituje Šport Pálffyho. "Mňa by hokej stále bavil, veď celé leto by som nestrávil v príprave, ale už cítim aj ja, že je treba miesto prepustiť nasledovníkom. Na druhej strane si vážim slová olympijského víťaza zo Soulu 1988, strelca Miroslava Vargu, ktorý sa vyjadril, že šport miluje a skončí až vtedy, keď bude on chcieť. Nie vtedy, keď mu to niekto nariadi."
Záujem Vítkovíc o jeho služby neprekvapuje, veď trénerom ostravského klubu je Peter Oremus, niekdajší kouč Pálffyho v Skalici. A Pálffymu by údajne proti srsti nebola ani Kometa Brno, z rodnej Skalice by to tam nemal ďaleko. "Na druhej strane ale musím zdôrazniť, že kariéru by som rád skončil v klube, v ktorom som začínal, teda v HK 36. A ešte radšej by som bol, ak by popri mne vyrástli mladíci, o ktorých by sa hovorilo, že je to reprezentant a Skaličan," zdôraznil Pálffy pre Šport.
Žigmund Pálffy napriek myšlienkam o konci svojej kariéry za sebou dvere ešte definitívne nezatvára. "Kým mi tento šport prináša radosť, tak zase ja ju chcem rozdávať iným," konštatoval pre Šport a dodal: "Ak sa ma niekto spýta, prečo hrám vo veku 41 rokov, tak mám jednoznačnú odpoveď. Uvedomujem si, že so slovenským hokejom to nie je ideálne, ale keď vidím ako pri mne rastie nejaký 'sopliak', tak mám z toho väčšiu radosť ako z titulu majstra sveta."
Pálffy je majstrom sveta z Göteborgu 2002 a vo finále proti Rusku práve on prihral Petrovi Bondrovi na zlatý gól. V jeho zbierke úspechov však chýba triumf v Stanleyho pohári. "Viacerí, ktorí túto zámorskú trofej ukazujú, ale nemajú na svojom konte ten pocit, keď na majstrovstvách sveta získate pre Slovensko najcennejšiu medailu. V hokejovom živote som prežil všeličo, no minúty po tom, čo sme v Göteborgu vybojovali pre našu krajinu zlato, sa nahradiť nedajú ničím. Viem, o čom hovorím, lebo som to prežil."
V hokeji toho za dvadsať rokov prežil veľa dobrého i zlého. Na svoj šport vraj nikdy nezanevrie a rád by mu pomohol. "Záleží len na tom, či o moje služby bude niekedy záujem," uzavrel Žigmund Pálffy pre Šport.
"Mám už 41 rokov a vari by kormidlo mali prevziať mladší," cituje Šport Pálffyho. "Mňa by hokej stále bavil, veď celé leto by som nestrávil v príprave, ale už cítim aj ja, že je treba miesto prepustiť nasledovníkom. Na druhej strane si vážim slová olympijského víťaza zo Soulu 1988, strelca Miroslava Vargu, ktorý sa vyjadril, že šport miluje a skončí až vtedy, keď bude on chcieť. Nie vtedy, keď mu to niekto nariadi."
Záujem Vítkovíc o jeho služby neprekvapuje, veď trénerom ostravského klubu je Peter Oremus, niekdajší kouč Pálffyho v Skalici. A Pálffymu by údajne proti srsti nebola ani Kometa Brno, z rodnej Skalice by to tam nemal ďaleko. "Na druhej strane ale musím zdôrazniť, že kariéru by som rád skončil v klube, v ktorom som začínal, teda v HK 36. A ešte radšej by som bol, ak by popri mne vyrástli mladíci, o ktorých by sa hovorilo, že je to reprezentant a Skaličan," zdôraznil Pálffy pre Šport.
Žigmund Pálffy napriek myšlienkam o konci svojej kariéry za sebou dvere ešte definitívne nezatvára. "Kým mi tento šport prináša radosť, tak zase ja ju chcem rozdávať iným," konštatoval pre Šport a dodal: "Ak sa ma niekto spýta, prečo hrám vo veku 41 rokov, tak mám jednoznačnú odpoveď. Uvedomujem si, že so slovenským hokejom to nie je ideálne, ale keď vidím ako pri mne rastie nejaký 'sopliak', tak mám z toho väčšiu radosť ako z titulu majstra sveta."
Pálffy je majstrom sveta z Göteborgu 2002 a vo finále proti Rusku práve on prihral Petrovi Bondrovi na zlatý gól. V jeho zbierke úspechov však chýba triumf v Stanleyho pohári. "Viacerí, ktorí túto zámorskú trofej ukazujú, ale nemajú na svojom konte ten pocit, keď na majstrovstvách sveta získate pre Slovensko najcennejšiu medailu. V hokejovom živote som prežil všeličo, no minúty po tom, čo sme v Göteborgu vybojovali pre našu krajinu zlato, sa nahradiť nedajú ničím. Viem, o čom hovorím, lebo som to prežil."
V hokeji toho za dvadsať rokov prežil veľa dobrého i zlého. Na svoj šport vraj nikdy nezanevrie a rád by mu pomohol. "Záleží len na tom, či o moje služby bude niekedy záujem," uzavrel Žigmund Pálffy pre Šport.
