Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 9. máj 2024Meniny má Roland
< sekcia

Od roku 2016 odsledovali 2097 osôb s elektronickým náramkom

Ilustračné foto. Foto: TASR - Michal Svítok

Hovorkyňa poukázala na to, že v roku 2022 boli náklady na jedného väzňa v zariadení Zboru väzenskej a justičnej stráže 64,54 eura na deň.

Bratislava 27. apríla (TASR) - Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR od januára 2016 odsledovalo 2097 osôb s elektronickým náramkom. Systém elektronického monitoringu v súčasnosti eviduje 511 osôb, z toho 467 kontroluje a 44 osôb je chránených so zákazom priblíženia sa. TASR o tom informovala hovorkyňa MS SR Lucia Hurajtová.

"Najvyššie využitie má elektronický monitoring v prípravnom konaní - pri nahradených väzbách bol využitý spolu 911-krát. Domáce väzenie súd pri rozhodovaní využil v 507 prípadoch," uviedla Hurajtová. Doplnila, že najviac sa využíva kontrola pohybu a pobytu prostredníctvom GPS zariadenia, čo je približne 65 percent. Kontroly prítomnosti na určenom mieste sa využívajú menej, čo je spôsobené najmä nízkym využitím trestu domáceho väzenia.

Hovorkyňa poukázala na to, že v roku 2022 boli náklady na jedného väzňa v zariadení Zboru väzenskej a justičnej stráže 64,54 eura na deň. Osoba s náramkom stojí podľa posledných údajov štát približne štyri eurá.

"Okrem využitia pri sankciách vykonávaných na slobode sa takisto stal plnohodnotnou súčasťou väzenského systému, kde sa elektronický monitoring využíva pri pobyte alebo pohybe odsúdených mimo ústav. Spolu bol takto využitý v 2824 prípadoch," podotkla Hurajtová. Najvyššie využitie eviduje ministerstvo v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. Ide o 776 prípadov.

MS eviduje vo vzťahu ku kontrolovaným osobám pohľadávky vo výške nad 1,1 milióna eur, pričom uspokojených je v súčasnosti necelých 750.000 eur. "Sledované osoby platia za kontrolovanie, respektíve sa podieľajú na nákladoch štátu sumou 1,50 eura na deň. Ministerstvo spravodlivosti SR ako prevádzkovateľ systému je zároveň správcom týchto prostriedkov," povedala Hurajtová.

Elektronický monitoring sa v priebehu rokov podľa Hurajtovej stal plnohodnotnou súčasťou trestného systému na Slovensku. Hovorkyňa tvrdí, že odsúdený pri výkone trestu domáceho väzenia má vytvorený dostatočný priestor na to, aby mohol riadne pracovať, chodiť do práce bez obmedzení s tým, že opustenie obydlia je limitované časom na cestu do práce a späť. Odsúdený tiež môže navštevovať omše, ísť na kontrolu do nemocnice, hľadať si zamestnanie, ísť na úrad práce aj na rodičovské združenie.

"Elektronický monitoring obvinených a odsúdených osôb v slovenských podmienkach ako inovatívna služba umožňuje flexibilnejšie udeľovanie alternatívnych trestov. Tieto tresty sú výrazne efektívnejšie v náprave odsúdených než umiestnenie v nápravnom zariadení," skonštatovala hovorkyňa. Dodala, že elektronické monitorovanie možno využiť pred samotným súdnym rozhodnutím o vine ako súčasť alternatívneho trestu voči trestu odňatia slobody, po prepustení ako súčasť probačného dohľadu.