Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Autorstvo textu sa pripisuje študentovi lýcea, básnikovi a spisovateľovi Jankovi Matúškovi. Text napísal na melódiu slovenskej ľudovej piesne Kopala studienku.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 5. marca (TASR) - Keď Ľudovítovi Štúrovi zakázali prednášať na Evanjelickom lýceu v Bratislave, rozhodla sa skupina jeho študentov na protest opustiť Bratislavu a odísť študovať do Levoče. Pri demonštratívnom odchode slovenských študentov vznikla aj hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska. V utorok 5. marca uplynie 180 rokov odvtedy, keď vznikli jej slová.
Pôvodná verzia piesne z 5. marca 1844 má šesť strof. Jej prvé dve slohy sú dnes súčasťou štátnej hymny Slovenskej republiky (SR). Autorstvo textu sa pripisuje študentovi lýcea, básnikovi a spisovateľovi Jankovi Matúškovi. Text napísal na melódiu slovenskej ľudovej piesne Kopala studienku. V roku 1851 vyšla tlačou anonymne v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka.
Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať na lýceum v Levoči sa rozhodlo 22 študentov. Stalo sa tak na protest proti vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov na prelome rokov 1843 a 1844 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov z roku 1842 (evanjelici usporiadali petičnú akciu proti maďarizácii) a po potvrdení rozhodnutia, že Štúr pre svoje politické aktivity už nesmie prednášať na bratislavskom lýceu.
Viliam Pauliny-Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň. Slovenská národná knižnica (SNK) má vo svojom archíve doteraz najstarší autentický zápis slovenskej hymny z pozostalosti Viliama Paulinyho-Tótha. Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Pieseň zľudovela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v roku 1848.
Po vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918 bola stanovená spoločná československá hymna, ktorá mala dve časti: českú - Kde domov můj (pieseň F. Škroupa k hre Josefa Kajetána Tyla Fidlovačka) a slovenskú - Nad Tatrou sa blýska. Táto hymnická pieseň s výnimkou trvania vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) bola súčasťou československej hymny až do 31. decembra 1992, teda počas trvania spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Už počas demonštrácií v Novembri 89 sa dovtedy oficiálne používaná formulácia "zastavme sa bratia" spontánne zmenila na pôvodný text "zastavme ich bratia". V tejto autentickej podobe sa stali prvé dve slohy piesne súčasťou štátnej hymny SR prijatím Ústavného zákona Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. z 1. marca 1990 o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 upravil používanie hymny zákon č. 63/1993 Zbierky zákonov. Novú podobu dal hymne hudobný skladateľ Ladislav Burlas, ktorý zvolil iné harmónie a pomalšie tempo.
Pamätnú tabuľu venovanú 170. výročiu vzniku slovenskej štátnej hymny odhalili v marci 2014 v Ivanke pri Dunaji. Inštalovali ju na budove bývalého zájazdového hostinca U čierneho orla, kde sa v marci 1844 študenti bratislavského lýcea rozlúčili so spolužiakmi.
Pôvodná verzia piesne z 5. marca 1844 má šesť strof. Jej prvé dve slohy sú dnes súčasťou štátnej hymny Slovenskej republiky (SR). Autorstvo textu sa pripisuje študentovi lýcea, básnikovi a spisovateľovi Jankovi Matúškovi. Text napísal na melódiu slovenskej ľudovej piesne Kopala studienku. V roku 1851 vyšla tlačou anonymne v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka.
Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať na lýceum v Levoči sa rozhodlo 22 študentov. Stalo sa tak na protest proti vyšetrovaniu Ľudovíta Štúra a jeho študentov na prelome rokov 1843 a 1844 v súvislosti s petičnou akciou slovenských evanjelikov z roku 1842 (evanjelici usporiadali petičnú akciu proti maďarizácii) a po potvrdení rozhodnutia, že Štúr pre svoje politické aktivity už nesmie prednášať na bratislavskom lýceu.
Viliam Pauliny-Tóth, ktorý neodišiel do Levoče, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň. Slovenská národná knižnica (SNK) má vo svojom archíve doteraz najstarší autentický zápis slovenskej hymny z pozostalosti Viliama Paulinyho-Tótha. Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže. Kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Pieseň zľudovela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v roku 1848.
Po vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918 bola stanovená spoločná československá hymna, ktorá mala dve časti: českú - Kde domov můj (pieseň F. Škroupa k hre Josefa Kajetána Tyla Fidlovačka) a slovenskú - Nad Tatrou sa blýska. Táto hymnická pieseň s výnimkou trvania vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) bola súčasťou československej hymny až do 31. decembra 1992, teda počas trvania spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Už počas demonštrácií v Novembri 89 sa dovtedy oficiálne používaná formulácia "zastavme sa bratia" spontánne zmenila na pôvodný text "zastavme ich bratia". V tejto autentickej podobe sa stali prvé dve slohy piesne súčasťou štátnej hymny SR prijatím Ústavného zákona Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. z 1. marca 1990 o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 upravil používanie hymny zákon č. 63/1993 Zbierky zákonov. Novú podobu dal hymne hudobný skladateľ Ladislav Burlas, ktorý zvolil iné harmónie a pomalšie tempo.
Pamätnú tabuľu venovanú 170. výročiu vzniku slovenskej štátnej hymny odhalili v marci 2014 v Ivanke pri Dunaji. Inštalovali ju na budove bývalého zájazdového hostinca U čierneho orla, kde sa v marci 1844 študenti bratislavského lýcea rozlúčili so spolužiakmi.
