Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Magazín

Manželka prezidenta Argentíny Evita Perónová zomrela pred 60 rokmi

Na archívnej snímke zo 17. októbra 1951 Maria Eva Duarte de Perónová, manželka vtedajšieho argentínskeho prezidenta Juana Peróna, máva svojim priaznivcom v Buenos Aires. Foto: TASR/AP
Foto: TASR/AP

Chudobná a ctižiadostivá Evita Perónová dosiahla vo svojom krátkom živote úspech, o akom sa nikomu ani nesnívalo a mala hlboký vplyv na život a vývoj celej Argentíny.

Buenos Aires/Bratislava 26. júla (TASR) - Argentínska politička a manželka argentínskeho prezidenta Juana Dominga Peróna, Maria Eva Duarte de Perónová, zvaná Evita, bola veľmi obľúbená medzi širokými vrstvami zväčša chudobného obyvateľstva Argentíny. Vo štvrtok 26. júla uplynie 60 rokov od jej úmrtia.

Jej životný príbeh sa začal písať 7. mája 1919, keď sa narodila v Los Toldos, malom mestečku pri Buenos Aires v Argentíne.

Silná túžba po láske a materiálnom zabezpečení určila cestu nemanželskému dievčaťu. Keď mala 15 rokov, odišla do Buenos Aires, kde si zarábala najprv ako druhoradá herečka a speváčka v kabaretoch, ako modelka, neskôr moderátorka v rozhlase.

Evita Peronová na archívnej snímke z roku 1951.
Foto: TASR
Jej sen o veľkom bohatstve sa začal napĺňať až po stretnutí s politikom, budúcim prezidentom a diktátorom Juanom Domingom Perónom. V roku 1945 sa zaňho vydala, o rok neskôr sa stala prvou dámou Argentíny a druhou manželkou Peróna, ale aj vládkyňou celého jeho ďalšieho života.

Mnoho historikov si myslí, že Perón sa dostal na vrchol kariéry vďaka Evite. Krásna žena bez širšieho vzdelania vďaka svojmu šarmu a inteligencii dokázala veľmi intenzívne pôsobiť na masy. Stala sa fanatičkou uznávajúcou perónizmus a nasledovali ju milióny obdivovateľov. Bola náruživou propagátorkou politiky Juana Peróna a dokázala zapôsobiť na celú krajinu. Bojovala za volebné právo žien, ktoré nakoniec v roku 1947 uzákonili.

Evita, najmilovanejší anjel krajiny, v rámci organizovania rozsiahlej nadačnej činnosti, vďaka ktorej vznikli viaceré nemocnice, školy a obchody pre chudobných, údajne presúvala milióny na svoje súkromné bankové kontá vo Švajčiarsku, čo popierala.

Taliansky karabinier ukazuje ulúpené šperky za šesť miliónov eur , ktoré údajne patrili Evite Perónovej počas tlačovej konferencie v Miláne 22. júna 2011.Šperky našli v hotelovej izbe na okraji Milána.
Foto: TASR/AP
Národom milovaná hrdinka žila v neuveriteľnom bohatstve, obklopovala sa len tým, čo bolo najdrahšie, nákladné a nápadné.

Buenosaireská smotánka ju neznášala, predovšetkým pre jej pôvod, a poukazovala na vypočítavosť jej konania. V roku 1946 jej odoprela miesto predsedníčky v Dobročinnej spoločnosti, čo bola vždy čestná funkcia pre manželku prezidenta, a Evita sa postupne stávala terčom rôznych útokov.

O ťažko vybojované šťastie Evitu pripravila rakovina, ktorej podľahla 26. júla 1952 v Buenos Aires vo veku 33 rokov.


Video: Pohreb Evity Perónovej




Evitina legenda pokračovala aj po jej smrti uvedením slávneho rovnomenného muzikálu, ale aj jeho filmovej adaptácie s Madonnou v hlavnej úlohe.

Premiéra legendárneho muzikálu Evita od hudobného skladateľa Andrewa Lloyda Webbera a textára Tima Rica sa konala 21. júna 1978 v Londýne. Na začiatku histórie tohto muzikálu je rozhlasová relácia o Perónovej druhej manželke Eve Duarteovej, ktorú si Tim Rice naladil v lete roku 1973 pri jazde autom. Stačilo mu iba niekoľko minút nato, aby si uvedomil, že dramatický životný osud tejto modly argentínskeho ľudu sa priamo ponúka na divadelné javisko.

Muzikál vyšiel najprv v štúdiovom dvojalbume v novembri 1976. Evitu si zaspievala Julia Covingtonová a Peróna Paul Jones. Výrazne ho preslávila ústredná pieseň Don't Cry For Me Argentina, ktorá pokorila nielen britskú hitparádu, ale aj hitparády v Austrálii, Južnej Amerike a v Európe.

Video: Julia Covingtonová a Don't Cry For Me Argentina





Keď si 21. júna 1978 publikum sadalo do hľadiska londýnskeho Prince Edward Theatre pri premiére muzikálu, mohla sa "Evita" pochváliť už Platinovou platňou. Julia Covingtonová nemala o javiskovú podobu muzikálu záujem a tak do hlavnej úlohy režisér obsadil Elaine Paigeovú. Jej partnermi boli rockový spevák David Essex ako Che a Josh Ackland v postave Peróna. Evita sa vo West Endene hrala osem rokov a jej derniéra sa uskutočnila 8. februára 1986.

Úspešný muzikál bol preložený do rôznych jazykov - španielskeho, švédskeho, nemeckého, nórskeho, portugalského, hebrejského, francúzskeho, japonského a mnohých ďalších.


Video: Madonna a Don't Cry For Me Argentina



Krátky životný príbeh o chudobnej a ctižiadostivej Evite Perónovej, ktorá dosiahla úspech, o akom sa nikomu ani nesnívalo a mala hlboký vplyv na život a vývoj celej Argentíny, nakrútil v roku 1996 americký režisér Alan Parker v spolupráci s hudobným skladateľom Andrewom Lloydom Webberom a textárom Timom Riceom.

Titulnú úlohu zverili popovej superhviezde Madonne, ktorá úlohu bravúrne zvládla. Film očaril krásnym spevom, kostýmami, výpravou.

Parker jednoznačne akcentoval melodramatickú rovinu vyprávania a dôsledne sa vyhol akémukoľvek problematizovaniu legendárnej osobnosti argentínskych dejín. V nákladnej výprave a hviezdnom obsadení hlavných úloh (napríklad Antonio Banderas) filmu dominuje Weberova hudba, postavená na krásnych melódiách.


Nová bankovka s tvárou Evity Perónovej



Tvár bývalej argentínskej prvej dámy Evity Perónovej, ktorej príbeh sa vďaka zhudobneniu a sfilmovaniu stal známym po celom svete, ozdobí novú argentínsku bankovku.

Argentínska prezidentka Cristina Fernándezová predstavila novú bankovku v hodnote 100 pesos v stredu v noci, na šesťdesiate výročie úmrtia tejto ikony. Je to prvýkrát, čo sa na argentínskej bankovke objaví žena.

Fernándezová, ktorej strana sa inšpirovala Evitiným manželom, diktátorom Juanom Perónom, oznámila, že prvá séria bude spomienková. Postupne celkom nahradí predošlú verziu bankovky, na ktorej je zobrazený Julio Roca, argentínsky prezident z 19. storočia. Ako ďalej vyhlásila, Evita nebola svätá, ale bola to bojovníčka za rovnocennejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť, skromná žena z ľudu, citovala agentúra AP.