Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Zuzana sa zlomiť životom nenechala a s kapacitou pľúc 30 percent začala prerábať aj dom. Spoluzaložila tiež občianske združenie Nádej pre pľúca - klub pacientov s pľúcnou fibrózou.
Autor TASR
Bratislava 15. októbra (TASR) – Za sebou má neľahký životný príbeh a boj s vážnym ochorením. Sna o vlastnom kvetinárstve sa však nevzdáva. Zuzane Goceliakovej v mladom veku zistili vážne ochorenie - idiopatickú pľúcnu fibrózu (IPF). Spomína, že ako mladého človeka ju najprv ochorenie veľmi nezaujímalo. Zmenilo sa to po tom, čo sa stretla s inými pacientmi a nakoniec pre rovnakú chorobu stratila sestru.
Zuzana si diagnózu najprv veľmi nepripúšťala. "Informácií bolo málo, v podstate som nevedela, čo je to IPF. Musíte to prežiť, aby ste pochopili, čo to je, ako vám berie život, známych, spolupacientov a končíte ako končíte, na kyslíku. Keď vidíte, že odíde jeden pacient, druhý, donúti vás to o tom rozmýšľať. Ja som to zažila aj vo vlastnej rodine. Všetko som videla u sestry, ktorá dostala popôrodnú fibrózu, tak som už vedela, čo je to fibróza, ako končí," povedala.
Ochorenie ju v súčasnosti obmedzuje takpovediac na každom kroku. Ako hovorí, vždy, keď vidí schody, vie, že na prvom poschodí to bude musieť predýchať. Zadýcha sa už aj pri bežnom tempe. "Keď máme babskú jazdu, nemôžem si dovoliť ísť na žiadnu túru. Kedysi som veľmi rada tancovala, dnes už by som ani jeden tanec nedala," priblížila. Okrem dýchavičnosti ju trápi kašeľ a pociťuje veľkú únavu i pri bežných domácich prácach. "Už po 3 - 4 hodinách som unavená, ako keby som ťahala nočnú." Život jej ovplyvňuje aj počasie, najlepšie jej je počas horúcich a suchých dní. "Mohla by som žiť niekde v Dubaji," skonštatovala so smiechom.
Počas toho, ako sa Zuzane zdravotný stav zhoršil a ležala s pneumotoraxom na jednotke intenzívnej starostlivosti, musela sa rozhodnúť aj pre rozvod. "Prišla som o všetko. S exmanželom sme mali kvetinárstvo. To mi zobral, keďže som tam figurovala len ako zamestnanec v chránenej dielni, čo sa mi stalo osudným a dostala som výpoveď. Prišla som o dom aj auto. Mohla som to vzdať alebo sa rozviesť. Požiadala som o rozvod, jeden deň sa rozviedla a druhý deň išla synovi na stužkovú." Zlomiť sa životom nenechala a s kapacitou pľúc 30 percent začala prerábať aj dom. Spoluzaložila tiež občianske združenie Nádej pre pľúca - klub pacientov s pľúcnou fibrózou.
Neopúšťa ani svoj sen mať raz vlastné kvetinárstvo. "Ja som taká alfa, keď si niečo zaumienim, idem za tým. Viem, akú mám kapacitu pľúc, čo mi je. Možno si niekto povie, že som blázon, ale ja mám pred sebou ešte podnikanie, žiadne umieranie," uzavrela s úsmevom. Že sa netreba vzdávať jej každý deň pripomína heslo nad posteľou – "Ak o tom dokážeš snívať, dokážeš to aj uskutočniť".
Zuzana si diagnózu najprv veľmi nepripúšťala. "Informácií bolo málo, v podstate som nevedela, čo je to IPF. Musíte to prežiť, aby ste pochopili, čo to je, ako vám berie život, známych, spolupacientov a končíte ako končíte, na kyslíku. Keď vidíte, že odíde jeden pacient, druhý, donúti vás to o tom rozmýšľať. Ja som to zažila aj vo vlastnej rodine. Všetko som videla u sestry, ktorá dostala popôrodnú fibrózu, tak som už vedela, čo je to fibróza, ako končí," povedala.
Ochorenie ju v súčasnosti obmedzuje takpovediac na každom kroku. Ako hovorí, vždy, keď vidí schody, vie, že na prvom poschodí to bude musieť predýchať. Zadýcha sa už aj pri bežnom tempe. "Keď máme babskú jazdu, nemôžem si dovoliť ísť na žiadnu túru. Kedysi som veľmi rada tancovala, dnes už by som ani jeden tanec nedala," priblížila. Okrem dýchavičnosti ju trápi kašeľ a pociťuje veľkú únavu i pri bežných domácich prácach. "Už po 3 - 4 hodinách som unavená, ako keby som ťahala nočnú." Život jej ovplyvňuje aj počasie, najlepšie jej je počas horúcich a suchých dní. "Mohla by som žiť niekde v Dubaji," skonštatovala so smiechom.
Počas toho, ako sa Zuzane zdravotný stav zhoršil a ležala s pneumotoraxom na jednotke intenzívnej starostlivosti, musela sa rozhodnúť aj pre rozvod. "Prišla som o všetko. S exmanželom sme mali kvetinárstvo. To mi zobral, keďže som tam figurovala len ako zamestnanec v chránenej dielni, čo sa mi stalo osudným a dostala som výpoveď. Prišla som o dom aj auto. Mohla som to vzdať alebo sa rozviesť. Požiadala som o rozvod, jeden deň sa rozviedla a druhý deň išla synovi na stužkovú." Zlomiť sa životom nenechala a s kapacitou pľúc 30 percent začala prerábať aj dom. Spoluzaložila tiež občianske združenie Nádej pre pľúca - klub pacientov s pľúcnou fibrózou.
Neopúšťa ani svoj sen mať raz vlastné kvetinárstvo. "Ja som taká alfa, keď si niečo zaumienim, idem za tým. Viem, akú mám kapacitu pľúc, čo mi je. Možno si niekto povie, že som blázon, ale ja mám pred sebou ešte podnikanie, žiadne umieranie," uzavrela s úsmevom. Že sa netreba vzdávať jej každý deň pripomína heslo nad posteľou – "Ak o tom dokážeš snívať, dokážeš to aj uskutočniť".
