< sekcia Magazín

Pred 510 rokmi sa narodil cirkevný reformátor Ján Kalvín

Ján Kalvín, archívna snímka. Foto: Wikipédia

Vo veku 14 rokov nastúpil Kalvín do jednej z najlepších vzdelávacích inštitúcií v Európe, na univerzitu v Paríži, kde začal študovať teológiu.

Noyon/Bratislava 10. júla (TASR) – V dobe, keď v Nemecku napredovala Lutherova reformácia a vo Švajčiarsku presadzoval reformy humanistický teológ Ulrich Zwingli, prišiel na švajčiarsku scénu reformátor z Francúzska Ján Kalvín.

Britský reformátor Charles Spurgeon o ňom povedal: "Hovoril pravdu oveľa jasnejšie než ktorýkoľvek iný človek, ktorý kedy dýchal. Vedel o Písme oveľa viac a dokázal ho vysvetliť oveľa jasnejšie ako hocikto iný." V stredu 10. júla uplynie od narodenia teológa a popredného predstaviteľa reformácie Jána Kalvína 510 rokov.

Ján Kalvín (vlastným menom Jehan Cauvin) sa narodil 10. júla 1509 (o dvadsaťšesť rokov neskôr ako Martin Luther) v mestečku Noyon, ležiacom na severe Francúzska v rodine notára a finančného správcu rímsko-katolíckeho biskupa. Bol druhým synom zo šiestich súrodencov.

Vo veku 14 rokov nastúpil do jednej z najlepších vzdelávacích inštitúcií v Európe, na univerzitu v Paríži, kde začal študovať teológiu. Magisterský titul získal v roku 1528, teda už ako 19-ročný. Krátko potom sa dostal jeho otec do konfliktu s noyonským biskupom, čo viedlo k tomu, že otec poslal svojho syna študovať právo na univerzitu v meste Orléans a v roku 1529 do Bourges. Štúdia ukončil v roku 1532 získaním magisterského titulu z práva. Tu si vycibril svoje analytické myslenie a presvedčivú argumentáciu, čo sa ukázalo neskôr, počas jeho kazateľskej služby, ako veľmi užitočné.

Počas štúdia na univerzite v Orléans sa Ján Kalvín stretol s reformačnými myšlienkami Martina Luthera, o ktorých sa na akademickej pôde často diskutovalo. Samotný Kalvín o tom napísal: "Bol som veľmi odhodlaný nasledovať vôľu svojho otca, štúdium práva, ale Boh svojím vedením a prozreteľnosťou dal môjmu životu iné smerovanie."

V tomto období vytvoril svoje majstrovské dielo Inštitúcie kresťanského náboženstva (Institutio Christianae religionis), ktoré vyšlo prvý raz v latinčine v roku 1536. Ján Kalvín v ňom opísal základy protestantskej viery a predstavil argumenty, ktoré obhajovali reformovanú interpretáciu Písma. Kniha bola dovtedy niečím úplne novým – dva razy ju verejne spálili pred chrámom Notre-Dame v Paríži a pri tej príležitosti sa dokonca rozozvučal i veľký zvon.

Za svoju evanjelizačnú činnosť bol niekoľkokrát na krátky čas uväznený. Z Paríža musel utiecť prezlečený za vinohradníka tak, že sa z okna spustil na posteľných plachtách. Nejaký čas sa túlal pod krycími menami po južnom Francúzsku, Taliansku a Švajčiarsku.

Centrom reformačných myšlienok Jána Kalvína bola Ženeva, ktorá sa stala útočiskom protestantských vyhnancov z celej Európy. Z mesta chcel urobiť model zdokonalenej kresťanskej komunity – vzor pre reformné cirkvi nielen vo Švajčiarsku, ale aj v mnohých iných krajinách, v ktorých si ženevská reformácia získala stúpencov.

Kalvín presadzoval prísnu podobu protestantizmu, ľudia sa mali sústreďovať na Boha, na poctivú prácu a šetrnosť. Kázal, že každý človek má Bohom určené poslanie. Vystupoval proti prepychu, opilstvu a hazardnému hraniu kariet. Zakazoval verejné zábavy a zákazom nosiť zlaté šperky údajne zlikvidoval zlatnícku živnosť a prinútil tak ženevských zlatníkov, aby si hľadali iné zamestnanie, čím vlastne položil základy švajčiarskeho hodinárstva.

Ženevská reforma zahŕňala aj prísnu morálku, pričom hriechy sa trestali väzením, exkomunikáciou, vyhnanstvom alebo dokonca aj smrťou. Na rozkaz Kalvína zatkli a ako kacíra - za kritiku učenia o svätej Trojici - 27. októbra 1553 v Ženeve upálili španielskeho lekára, teológa a humanistu Miguela Serveta.

Ján Kalvín vysielal zo Ženevy francúzsky hovoriacich kazateľov, ktorých vychoval pre službu evanjelia do iných francúzsky hovoriacich oblastí v Európe. Väčšina z nich odišla do Francúzska, kde sa k reformácii pripojila desatina obyvateľstva. V roku 1562 sa počet tajných zborov založených misionármi rozrástol na 2150 s tromi miliónmi členov.

Kalvínove kázne sa zapisovali rýchlopisom a veľa z nich bolo publikovaných. Ján Kalvín je autorom mnohých diel a rovnako napísal komentáre k mnohým biblickým knihám.

V posledných rokoch svojho života bol Kalvín považovaný za rozhodujúcu teologickú autoritu. Najviac energie venoval dobudovaniu ženevskej akadémie, ktorá sa po svojom otvorení v roku 1559 stala poprednou reformovanou vysokou školou v Európe.

Jeden z najvýznamnejších cirkevných reformátorov v dejinách, horlivý kazateľ Ján Kalvín zomrel v Ženeve, v "meste kalvínov", 27. mája 1564. Jeho myšlienky pretrvávajú v rôznej forme dodnes. Podľa údajov Ministerstva kultúry SR sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku (kalvíni) v roku 2017 prihlásilo takmer 100.000 veriacich.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.