Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov talianskej a medzinárodnej kinematografie.
Autor TASR
Magenta/Bratislava 11. decembra (TASR) - Taliansky filmový producent Carlo Ponti sa narodil pred 105 rokmi 11. decembra.
Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov talianskej a medzinárodnej kinematografie. Medzi najznámejšie z viac ako 140 filmov, ktoré sa budú navždy spájať s menom Carla Pontiho, patria Cesta (1954) Federica Felliniho, Vojna a mier, ktorú v roku 1956 nakrútil hollywoodsky režisér King Vidor, Boccaccio '70 (1962) Vittoria de Sicu, Doktor Živago (1965) Davida Leana či Zväčšenina (1966) Michelangela Antonioniho. Manželkou popredného producenta bola legendárna talianska herečka Sophia Lorenová.
Carlo Ponti sa narodil 11. decembra 1912 v meste Magenta v oblasti Lombardie v Taliansku. Po štúdiách práva na univerzite v Miláne a krátkodobej praxi v advokátskej kancelárii svojho otca (1935-1938) odštartoval kariéru filmového producenta v spoločnosti Artisti Tecnici Associati (ATA) v Miláne.
Od roku 1941 produkoval vyše 140 snímok. Spolupracoval s najvýznamnejšími režisérmi svetovej kinematografie. V 60. rokoch minulého storočia prispel k celosvetovému úspechu snímky Ostře sledované vlaky (1966) režiséra Jiřího Menzela, ktorého práva na distribúciu v Spojených štátoch amerických využil vrchovatou mierou. Táto dráma získala množstvo ocenení, vrátane prestížneho Oscara pre najlepší zahraničný film roka (1968). Menej úspešnou bola už spolupráca s Milošom Formanom na komédii Hoří má panenko (1967), s ktorým producent nebol spokojný, čo vyústilo i v jeho roztržku s tvorcom. Bohatú producentskú filmografiu Carla Pontiho tvoria napríklad aj snímky La Romana (Rimanka, 1954), La Ciociara (Vrchárka, 1960), Ieri, oggi, domani (Včera, dnes a zajtra, 1963), I girasoli (Slnečnica, 1970), Il Caso Pisciotta (Mafia za mrežami, 1972), Professione: reporter (Povolanie: Reportér, 1975) alebo Una giornata particolare (Zvláštny deň, 1977). Na konte má aj jedno herecké účinkovanie v dokumentárnej snímke Showman (1963), v ktorej stvárnil sám seba. Za produkciu Doktora Živaga získal nomináciu na Oscara (1966).
V roku 1952 si Carlo Ponti všimol v súťaži krásy exotickú, vtedy šestnásťročnú Sofiu Scicolone, pre ktorú neskôr vymyslel umelecké meno Sophia Loren. Vzal ju pod svoje ochranné krídla, zaistil jej hodiny herectva a stal sa jej celoživotným druhom. Manželmi sa oficiálne stali 9. apríla 1966. Pontiho múza krásna Talianka naplno rozvinula svoj pozoruhodný herecký talent a dodnes je medzinárodne uznávanou filmovou hviezdou. Slávny pár prekonal i problémy v súkromí. Najskôr to boli herečkine pletky s kolegom Cary Grantom, potom náročná cesta k vytúženému dieťaťu, nakoľko Sophia Lorenová dvakrát potratila. Nakoniec mala dvojica dve deti, synov Carla a Edoarda.
Uznávaný taliansky producent Carlo Ponti zomrel 10. januára 2007 vo švajčiarskej Ženeve vo veku 94 rokov. Skonal v nemocnici na pľúcne komplikácie v prítomnosti svojej slávnej manželky a detí.
Jeho koníčkom bola architektúra a výzdoba interiérov.
Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov talianskej a medzinárodnej kinematografie. Medzi najznámejšie z viac ako 140 filmov, ktoré sa budú navždy spájať s menom Carla Pontiho, patria Cesta (1954) Federica Felliniho, Vojna a mier, ktorú v roku 1956 nakrútil hollywoodsky režisér King Vidor, Boccaccio '70 (1962) Vittoria de Sicu, Doktor Živago (1965) Davida Leana či Zväčšenina (1966) Michelangela Antonioniho. Manželkou popredného producenta bola legendárna talianska herečka Sophia Lorenová.
Carlo Ponti sa narodil 11. decembra 1912 v meste Magenta v oblasti Lombardie v Taliansku. Po štúdiách práva na univerzite v Miláne a krátkodobej praxi v advokátskej kancelárii svojho otca (1935-1938) odštartoval kariéru filmového producenta v spoločnosti Artisti Tecnici Associati (ATA) v Miláne.
Od roku 1941 produkoval vyše 140 snímok. Spolupracoval s najvýznamnejšími režisérmi svetovej kinematografie. V 60. rokoch minulého storočia prispel k celosvetovému úspechu snímky Ostře sledované vlaky (1966) režiséra Jiřího Menzela, ktorého práva na distribúciu v Spojených štátoch amerických využil vrchovatou mierou. Táto dráma získala množstvo ocenení, vrátane prestížneho Oscara pre najlepší zahraničný film roka (1968). Menej úspešnou bola už spolupráca s Milošom Formanom na komédii Hoří má panenko (1967), s ktorým producent nebol spokojný, čo vyústilo i v jeho roztržku s tvorcom. Bohatú producentskú filmografiu Carla Pontiho tvoria napríklad aj snímky La Romana (Rimanka, 1954), La Ciociara (Vrchárka, 1960), Ieri, oggi, domani (Včera, dnes a zajtra, 1963), I girasoli (Slnečnica, 1970), Il Caso Pisciotta (Mafia za mrežami, 1972), Professione: reporter (Povolanie: Reportér, 1975) alebo Una giornata particolare (Zvláštny deň, 1977). Na konte má aj jedno herecké účinkovanie v dokumentárnej snímke Showman (1963), v ktorej stvárnil sám seba. Za produkciu Doktora Živaga získal nomináciu na Oscara (1966).
V roku 1952 si Carlo Ponti všimol v súťaži krásy exotickú, vtedy šestnásťročnú Sofiu Scicolone, pre ktorú neskôr vymyslel umelecké meno Sophia Loren. Vzal ju pod svoje ochranné krídla, zaistil jej hodiny herectva a stal sa jej celoživotným druhom. Manželmi sa oficiálne stali 9. apríla 1966. Pontiho múza krásna Talianka naplno rozvinula svoj pozoruhodný herecký talent a dodnes je medzinárodne uznávanou filmovou hviezdou. Slávny pár prekonal i problémy v súkromí. Najskôr to boli herečkine pletky s kolegom Cary Grantom, potom náročná cesta k vytúženému dieťaťu, nakoľko Sophia Lorenová dvakrát potratila. Nakoniec mala dvojica dve deti, synov Carla a Edoarda.
Uznávaný taliansky producent Carlo Ponti zomrel 10. januára 2007 vo švajčiarskej Ženeve vo veku 94 rokov. Skonal v nemocnici na pľúcne komplikácie v prítomnosti svojej slávnej manželky a detí.
Jeho koníčkom bola architektúra a výzdoba interiérov.
