Bratislava 5. júna (TASR) – Americký vynálezca Henry Seely si pred 130 rokmi nechal patentovať elektrickú žehličku. Už predtým získali patent na žehličky iní Američania. V roku 1852 bol udelený patent na vylepšenú žehličku, v ktorej teplo udržovalo uhlie, v roku 1860 získala patent žehlička na plyn. K telesu tejto žehličky bol pripevnený miniatúrny zásobník plynu. Historické obrázky plynových žehličiek vyzerajú zaujímavo, ale ťažko sa predstavuje, ako takáto technika fungovala.

Žehlenie bola odjakživa namáhavá práca, ktorá sa za každého počasia konala vo vyhrievanom prostredí. Na sporáku alebo na peci sa hriali dve – tri ťažké želiezka, domáca pani ďalším žehlila bielizeň a v správnom čase želiezka vymieňala. Okrem vyčerpávajúceho tepla hrozilo aj ušpinenie bielizne od sadzí.

S príchodom elektrickej žehličky sa žehlenie neobyčajne uľahčilo, ale len v domácnostiach, ktoré sa mohli pochváliť rozvodom elektriny. Žehlička, ktorej sa v tom čase hovorilo flat-iron, sa na sieť pripojila šnúrou, ktorá priviedla elektrinu priamo z vedenia v dome. Teplo sa v elegantnej špicatej žehličke s drevenou rukoväťou vytváralo uhlíkovým oblúkom a je jasné, že to nebol práve najbezpečnejší spôsob. V nasledujúcom roku si Seely dal patentovať bezšnúrovú žehličku, ktorá sa ohrievala na elektricky vykurovanej platni. Bola bezpečnejšia ako model z roku 1882.

Spoločnosti Crompton and Co. a General Electric Company predstavili v roku 1892 žehličku využívajúcu na zohrievanie elektrický odpor. Začiatkom 50. rokov 20. storočia sa začali používať naparovacie žehličky a tento vynález sa neustále vylepšuje.