Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Slovenské pohľady sa zamýšľajú nad miestom umeleckej literatúry

Ilustračná snímka. Foto: matica.sk

Rozhlasová redaktorka Ľuba Šajdová pokračuje v cykle rozhovorov s významnými slovenskými spisovateľmi, ktoré pôvodne pripravovala pre rozhlasové vysielanie.

Bratislava 11. marca (TASR) - Úvodník do marcového čísla Slovenských pohľadov (SP) pod názvom „Odvrátená stránka života moderných ľudí“ napísal Dušan Mikolaj. Zaoberá s v ňom sociálnym postavením súčasných slovenských spisovateľov, miestom umeleckej literatúry v našej spoločnosti a v tejto súvislosti upozorňuje na existenčné ohrozenie Literárneho týždenníka ako časopisu Spolku slovenských spisovateľov.

Nosným spoločenským materiálom čísla je úvaha Jaroslava Chovanca „K integrácii Rómov do slovenskej spoločnosti“ a druhá časť filozofujúcej štúdie Vincenta Šabíka „Intelektuálny odkaz Niklasa Luhmanna, nemeckého sociológa a mysliteľa.

Autorom štúdie „Exilové dielo Jozefa C. Cincíka“ k 110. výročiu jeho narodenia je Peter Cabadaj. Pripomína v nej nedocenené dielo mnohostranného kultúrneho pracovníka, manažéra, sakrálneho výtvarníka, redaktora a bývalého tajomníka Matice slovenskej, jeho plodné účinkovanie najskôr v Ríme a potom v Clevelande medzi slovenskou diaspórou.

Druhú literárnovednú štúdiu „Literárny jazyk Mikuláša Kováča“ napísal Július Lomenčík. Venuje v nej pozornosť básnickému jazyku a originálnej poetike tohto významného básnika druhej polovice 20. storočia a na príklade jeho poémy „Moje mesto“ rozoberá aj kompozičnú výstavbu jeho básní,  rytmus jeho veršov a nápadité využívanie hláskoslovnej roviny nášho jazyka.

Rozhlasová redaktorka Ľuba Šajdová pokračuje v cykle rozhovorov s významnými slovenskými spisovateľmi, ktoré pôvodne pripravovala pre rozhlasové vysielanie. Tentoraz je to rozhovor s Hanou Zelinovou, autorkou dnes už kultovej trilógie Alžbetin dvor, Volanie vetra a Kvet hrôzy, ktorá bola aj sfilmovaná.

V historizujúcom jazykovednom cykle „Panoráma slovenských jazykovedcov slovakistov v 20. storočí“ pokračuje aj Ján Kačala. Do tohto čísla napísal štúdiu o Františkovi Mikovi. „Básnici a sociálne siete“ – to je podnázov záverečnej, štvrtej časti populárne štylizovaného cyklu Maroša M. Bančeja „Autor na sieti a v sieti“. Prozaický žáner reprezentuje poviedka Ladislava Hrubého „Opustený dom“, krimipoviedka Jána Čomaja „Nepotrestaná smrť“ a z prekladovej tvorby je to poviedka kanadskej autorky Margarety Atwoodovej „Alias Grace“ v preklade Mariána Gazdíka.

Lyrický žáner je zastúpený ukážkami z novej básnickej tvorby Vlastimila Kovalčíka, Tibora Kočíka, Zlaty Matlákovej, Jany Šimulčíkovej a Jozefa Leikerta. Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Dalimíra Hajka na zbierku juvenílií Vojtecha Mihálika, ktorá vyšla pod názvom „Brána“ a recenziu Tomáša Winklera na Rúfusovou cenou vyznamenanú básnickú zbierku Jaroslava Rezníka „Keď stíchne naša krv“.

Spoločenská rubrika prináša nekrológy za Imrichom Kružliakom, Pavlom Dvořákom a Petrom Valčekom a životopisné profily týchto osobností: Ján Solovič (85), Ján Findra (85), Vlastimil Kovalčík, Jozef Mikloško a Elena Mária Rumánková (všetci 80).