Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Album reflektuje skúsenosť autora, ktorý zo dňa na deň stratil prácu. Využil to však aktívne a stal sa z neho úplne slobodný umelec.
Autor TASR
Bratislava 28. augusta (TASR) – Slovenský folkový pesničkár Peter Janků má na svojom umeleckom konte šiesty štúdiový CD album. Nazval ho Kalendár nádeje a obsahuje 12 vlastných pesničiek.
"Sú tam piesne, ktoré reflektujú ostatné mesiace môjho života. Medzi ne patrí skúsenosť, keď som pre principiálne postoje prišiel zo dňa na deň o prácu. Ale využil som to aktívne – som úplne slobodný umelec. Cesta od toho kým je človek v nejakej spoločenskej hierarchii a kým je sám sebou a nájde sa, je v pesničkách zachytená. Toto CD som prvý raz nahrával tak, že pesničky som nemal predhrané na koncertoch. Tematicky je to môj najosobnejší album. Predtým som bol viac protestsongový, teraz som viac osobný," povedal na nedávnom koncerte pri prezentácii CD v bratislavskej letnej čitárni U červeného raka pre TASR skladateľ, textár a spievajúci gitarista.
Najosobnejšie CD je pre to, že v ňom niekoľkými pesničkami vyznáva aj k vzťah k Bohu (Vianočná, Keď, Buď alebo, Tulák). Spomína peripetie, ktoré zažíval, keď mal len jednu možnosť, čoho sa chytiť a to je Boh. Z tohto osobného svedectva našiel dobrý pocit. Slová sa stali jeho životným štýlom a Kalendár nádeje je prechod od hovorenia o určitom duchovnom pocite, do pocitu, ktorý zažíva denne.
Napísal tiež texty, ktoré polemizujú o tom, ako sa zachovať, keď sa človek ocitne na hrane určitých skutočností. Kedy je dôležité zachovať si určitý postoj a nevsadiť na pózu (Zjednodušme svet, Žralok, Pózy a postoje, Modrá bodka, Padám, Strom). Poslucháči Petra Janků poznajú ako vtipného textára. Ani teraz táto jeho charakteristická črta nechýba.
"V piesni Večný disident si robím srandu zo seba ako fejsbukového kritika. Je veľa ľudí, ktorí na tej sociálnej úrovni povedia čokoľvek a v priamom živote často ostávajú plytkí. To bol aj môj prípad a mnohých ľudí, ktorí sa tam dokážu vysporiadať so všetkým, ale ráno vstanú a držia ústa a krok v tej línii, ako toto spoločenské zriadenie alebo situácia v ich živote chce. Ja teraz môj život riešim medzi scénografiou a pesničkárstvom. A možno je to CD odhodením strachu a obavy veriť sám sebe, veriť princípom, ktoré sú nadčasové a dokážu prekonať akékoľvek obmedzenia doby. Je to spätná väzba, že nádej vždy je a netreba strácať hlavu, ale pozerať dopredu. Nájsť ten bod, ktorý ťa povedie naprieč spoločenským obmedzeniam, chytiť sa ho a ísť ďalej," radí 42-ročný pesničkár.
"Sú tam piesne, ktoré reflektujú ostatné mesiace môjho života. Medzi ne patrí skúsenosť, keď som pre principiálne postoje prišiel zo dňa na deň o prácu. Ale využil som to aktívne – som úplne slobodný umelec. Cesta od toho kým je človek v nejakej spoločenskej hierarchii a kým je sám sebou a nájde sa, je v pesničkách zachytená. Toto CD som prvý raz nahrával tak, že pesničky som nemal predhrané na koncertoch. Tematicky je to môj najosobnejší album. Predtým som bol viac protestsongový, teraz som viac osobný," povedal na nedávnom koncerte pri prezentácii CD v bratislavskej letnej čitárni U červeného raka pre TASR skladateľ, textár a spievajúci gitarista.
Najosobnejšie CD je pre to, že v ňom niekoľkými pesničkami vyznáva aj k vzťah k Bohu (Vianočná, Keď, Buď alebo, Tulák). Spomína peripetie, ktoré zažíval, keď mal len jednu možnosť, čoho sa chytiť a to je Boh. Z tohto osobného svedectva našiel dobrý pocit. Slová sa stali jeho životným štýlom a Kalendár nádeje je prechod od hovorenia o určitom duchovnom pocite, do pocitu, ktorý zažíva denne.
Napísal tiež texty, ktoré polemizujú o tom, ako sa zachovať, keď sa človek ocitne na hrane určitých skutočností. Kedy je dôležité zachovať si určitý postoj a nevsadiť na pózu (Zjednodušme svet, Žralok, Pózy a postoje, Modrá bodka, Padám, Strom). Poslucháči Petra Janků poznajú ako vtipného textára. Ani teraz táto jeho charakteristická črta nechýba.
"V piesni Večný disident si robím srandu zo seba ako fejsbukového kritika. Je veľa ľudí, ktorí na tej sociálnej úrovni povedia čokoľvek a v priamom živote často ostávajú plytkí. To bol aj môj prípad a mnohých ľudí, ktorí sa tam dokážu vysporiadať so všetkým, ale ráno vstanú a držia ústa a krok v tej línii, ako toto spoločenské zriadenie alebo situácia v ich živote chce. Ja teraz môj život riešim medzi scénografiou a pesničkárstvom. A možno je to CD odhodením strachu a obavy veriť sám sebe, veriť princípom, ktoré sú nadčasové a dokážu prekonať akékoľvek obmedzenia doby. Je to spätná väzba, že nádej vždy je a netreba strácať hlavu, ale pozerať dopredu. Nájsť ten bod, ktorý ťa povedie naprieč spoločenským obmedzeniam, chytiť sa ho a ísť ďalej," radí 42-ročný pesničkár.
