Bratislava 1. decembra (TASR) - Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka (41-42) na vstupnej strane uverejňuje článok šéfredaktora časopisu Dotyky Borisa Brendzu Vtedy, dnes a zajtra v Budmericiach, v ktorom pripomína históriu vzniku a účinkovania literárnej súťaže básnikov do 30 rokov o Cenu Ruda Fabryho. Zároveň avizuje, že zhodnotenie tohoročnej súťaže a slávnostné vyhlásenie výsledkov sa uskutoční 8. decembra t. r. v Budmericiach a už po tretí raz v zrekonštruovaných priestoroch Budmerického kaštieľa, teda v Domove slovenských spisovateľov, a to pod záštitou ministra kultúry a s podporou Spolku slovenských spisovateľov. Autor s uspokojením konštatuje, že „z privatizácie exdomova spisovateľov, našťastie, nebolo nič“, čo považuje za malý zázrak.

Vnútropolitický komentár na tému dvoch nedávnych zahraničných vystúpení našich vrcholových štátnikov, prezidenta A. Kisku v Bruseli a A. Danka v Moskve, napísal Ľudovít Števko. Charakter vnútropolitického komentára má aj „stĺpcový“ úvodník Jana Čomaja Zvolať s Hviezdoslavom, v ktorom sa zamýšľa nad naším trestuhodným šafárením s lesmi a ornou pôdou najkvalitnejšej bonity a zároveň vyzdvihuje razantné kroky novej ministerky, ktoré majú čo najskôr zastaviť tento samovražedný proces.

Prvý zahraničnopolitický komentár Podivný prevrat v Zimbabve napísal Branislav Fabry, druhý – Rok po prezidentských voľbách v USA František Škvrnda. Komentátorský charakter má aj pravidelná rubrika Pohľadnica z Prahy. Jej autor Petr Žantovský v ňom hodnotí priebeh nedávnej konferencie v Prahe, ktorá sa uskutočnila pod „trocha provokatívnym názvom Rusofóbia – antisemitizmus 21. storočia?“

Celostránkovú reportáž o znovuzrodení a dnešnom kultúrnom pôsobení Aponiovskej knižnice v Oponiciach pod názvom Knižnica plná príbehov napísala Margita Ivaničková. Okrem iného v nej vysoko hodnotí doteraz nedocenenú účasť kultúrneho historika a knihovedca, františkána Vševlada Jozefa Gajdoša na jej záchrane.

Charakter reportážneho žánru má aj článok Mariána Šimkuliča Pátrania po padlých vojakoch. Priblížil v ňom úsilie viacerých historikov z východného Slovenska, ktorým sa darí úspešne nachádzať a identifikovať hroby padlých vojakov v Prvej i Druhej svetovej vojne.

Štefan Cifra v celostránkovom článku Živo ako v úli sa vracia k nedávno uskutočnenému medzinárodnému knižnému veľtrhu Bibliotéka v Bratislave a pripomína podujatia, ktoré sú spojené s účasťou slovenských tvorcov umeleckej literatúry, pričom najviditeľnejšou organizáciou bol v tomto zmysle Spolok slovenských spisovateľov a jeho členovia.

K najvýznamnejším udalostiam tohoročného knižného veľtrhu Bibliotéka patrilo uvedenie knihy profesora matematiky a informatiky Jozefa Masarika Dejiny matematiky. O medzinárodnom význame tohto projektu napísali eseje matematik a spisovateľ Andrej Ferko (Svetové dejiny slovenského matematika) a spisovateľ a publicista Dušan Mikolaj (Znesie veda /ne/záujem spoločnosti?

Strana venovaná scénickému umeniu prináša recenziu Jany Nežatickej Úsmevný pohľad na konvencie, v ktorej hodnotí inscenáciu anglického dramatika Leeho Halla Zaľúbený Shakespeare na scéne Divadla Andreja Bagara v Nitre.

Úvahovú recenziu o koncertoch medzinárodne uznávanej opernej speváčky, sopranistky Magdalény Koženej a českého barytonistu Adama Plachetku v Bratislave napísal Vladimír Blaho.

Tematicky a žánrovo do tejto časti patrí aj poznámka Františka Karasa „Na margo folklórnej televíznej súťaže Zem spieva.

Celostránkový rozhovor so všestranným spisovateľom, preferujúcim žáner aforizmu, Milanom Kendom pri príležitosti jeho životného jubilea (80) pripravil Roman Michelko. Rozhovor má názov: Vyznávam tézu – Písanie je svedectvo.

Informatívny článok o vzniku a politickom pôsobení Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene pod názvom Slovakia plus – dar inteligencie novému štátu napísal Viliam Hornáček a článok o činnosti Klubu Martina Rázusa v Liptovskom Mikuláši Igor Válek. Ostatným podujatím Klubu bolo slávnostné zasadenie pamätnej vŕby pri rodnom dome súrodencov Rázusovcov v mestskej časti Vrbica. Je to akoby predzvesť 130. výročia narodenia tohto slovenského básnika a prozaika európskeho formátu, ktoré si pripomenieme na budúci rok.

Časopis venuje pozornosť aj životným jubileám publicistu Pavla Dinku (75) a akademického maliara Ondreja Zimku (80). Biografické eseje o ich tvorbe napísali Anton Blaha a redakčný kolektív periodika.

Prozaický žáner je zastúpený ukážkou z románu Gustáva Murína Pokus o lásku, pôvodnú poéziu reprezentujú ukážky z najnovšej tvorby kresťansky orientovaných básnikov Michala Chudu (13. 11. oslávil sedemdesiatku) a Teofila Klasa, (občianskym menom Jozef Zavarský). Bližšie k umeleckým žánrom má aj fejtón prozaičky Viery Švenkovej Klam a mam.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Jozefa Špačka na výber z publicistiky Pavla Dinku Láska k moci a moc lásky a recenziu Zlaty Matlákovej na básnickú zbierku Ingrid Lukáčovej Vietor bez (s)vedomia.

Zaznamenať treba aj polemickú glosu Ervína Schika Bulvár – potrava chudobných (duchom), v ktorej satirickým spôsobom karikuje článok nemenovaného denníka Sexuálny škandál básnika o dávnom erotickom a banálnom príbehu súčasnej staršej spisovateľky s dnes už nebohým básnikom národno-umeleckej visačky. Zdá sa, že Hollyvood už presiakol aj do podzemných vôd.

Spoločenská rubrika prináša nekrológy za literárnym vedcom Vladimírom Petríkom, spisovateľkou pre deti Boženou Čonkovou – Mačingovou, filmovým publicistom Richardom Blechom a filozofom Milanom Zigom.