Bratislava 10. mája (Teraz.sk) -Do smútočných farieb bola dnes napoludnie odetá historická budova Slovenského národného divadla. Slovenská kultúrna verejnosť sa rozlúčila s hercom Karolom Machatom, ktorý zomrel 3. mája vo veku 88 rokov.

V smútočných príhovoroch vystúpili generálny riaditeľ SND Marián Chudovský, riaditeľ Činohry SND Roman Polák, generálny riaditeľ RTVS Václav Mika, Jana Sedláková za rodné mesto umelca Malacky, hereckí kolegovia Dušan Jamrich, Mária Kráľovičová, Emília Vášáryová, Martin Huba a Božidara Turzonovová.

Smútočné zhromaždenie oslovil ako prvý generálny riaditeľ SND Marián Chudovský. "S veľkým zármutkom sme minulý týždeň prijali správu o jeho skone. Stíchlo srdce, ktoré desaťročia vytrvalo bilo, aby mohlo dávať a obohacovať nás všetkých - ako herec, divadelný, filmový, televízny, rozhlasový, aj ako excelentný recitátor. Pozorný a korektný kolega, na javisku i mimo neho. Pán umelec, ktorý sa neopakovateľným spôsobom zapísal do novodobej histórie slovenského divadelníctva a kultúry. Svojej materskej scéne, Slovenskému národnému divadlu, bol verný takmer päť desiatok rokov, vytvoril viac ako sto hereckých postáv."

"Smútim viac ako sa dá vypovedať, s tebou odchádza kus mňa samotnej, s tebou, posledným bardom a posledným mohykánom našej slnečnej generácie. Volali sme ju slnečná a šťastná, lebo sa dostala k slovu hneď po vojne. Vyleteli sme do sveta, plní nadšenia, elánu a radosti. Trúfam si tvrdiť, že málokto si dnes dokáže predstaviť, čo to bolo, keď nás uznávala aj západná divadelná kritika a rozhodujúci podiel na tomto úspechu si mal práve ty," lúčila sa s dlhoročným kolegom Mária Kráľovičová.

"Dovoľ aj mne vzdať hold tvojmu skvostnému hereckému umeniu, tvojej svojskej ležérnej dokonalosti. Nikdy si nestál o mediálnu publicitu, a už vôbec nie o prestíž. Jediné, na čom ti záležalo, bola kvalita, kvalita tvojho výkonu a divák, ktorý ťa vnímal," lúčila sa s kolegom Božidara Turzonovová. Po jej slovách nasledoval posledný potlesk a posledná pocta hľadiska po stojačky. Zatvorila sa opona za kráľom herectva.

"Karol Machata bol kráľom javiska," povedala na pietnej spomienke Emília Vášáryová. "Nikdy nezabudnem na jeho láskavé oči a pomocnú ruku, ktorú mi podával," dodala v spomienkach na svoje herecké začiatky pri Machatovi.

"Mnohým nám bolo dopriate lietať na Karolových krídlach, mnohí by sme sa bez jeho krídiel nikde nedostali," konštatoval Martin Huba.

Pietna spomienka skončila dlhým potleskom pre hereckého velikána.

Začínal v rozhlase

Karol Machata sa narodil 13. januára 1928 v Malackách. Už ako dvanásťročný začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu. V roku 1950 vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Dráhu profesionálneho herca začínal v Armádnom divadle v Martine, kde pôsobil v rokoch 1952-1953. Do roku 1998 bol potom nepretržite členom Činohry SND v Bratislave. Disponoval nevšednou mierou talentu, ktorý využil v desiatkach divadelných a filmových rolí. Po prvých úlohách - inscenácie Sládkovičovej Maríny (1948), Jakuba v Laholovom Atentáte (1949) a Fortinbrasa v Shakespearovom Hamletovi (1950), ktoré stvárnil ešte ako študent, upozornil na seba stvárnenými postavami na divadelných doskách v Martine. Tam jeho titulné postavy Geľo Sebechlebský (1952) a Jánošík (1953) napriek hercovej mladosti zožali prenikavý úspech.

Svoj talent predviedol v desiatkach divadelných a filmových rolí. Vynikol v Schillerových Zbojníkoch, Tylovom Krvavom súde a v Rostandovom Cyranovi de Bergerac. Karol Machata bol aj uznávaným predstaviteľom Shakespearovských postáv. Zažiaril v inscenáciách Veselé panie z Windsoru, Rómeo a Júlia, Hamlet, Kráľ Lear a nezabudnuteľné boli tiež jeho Čechovovské kreácie i účinkovanie v klasickom svetovom repertoári. Za množstvo svojich výrazných postáv vďačí aj slovenskej dramatike, predovšetkým autorom Petrovi Karvašovi, Štefanovi Králikovi, Leopoldovi Laholovi, Ivanovi Bukovčanovi, ale aj Jánovi Palárikovi.

Foto: TASR - Magda Borodáčová

Obohatil dejiny slovenského herectva

Kultivovaný prejav, ktorý si uchoval čaro spontánnosti najmä v komediálnych polohách, patrí k tomu najcennejšiemu, čím obohatil dejiny slovenského herectva. V rozhlasových hrách a pásmach vytvoril širokú škálu dramatických postáv s jemným zmyslom pre špecifikum rozhlasového herectva. V 60. a 70. rokoch 20. storočia ďalej úspešne stvárnil úlohy v Záborského Najdúchovi, v Millerovej Cene a Cyrana z Bergeracu v rovnomennej Rostandovej hre.

Filmy, v ktorých hral, patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie. Zahral si napríklad v snímkach Zemianska česť (1957), Drevená dedina (1954), Dáždnik svätého Petra (1958), Prerušená pieseň (1959), Pieseň o sivom holubovi (1961), Polnočná omša (1962), Zločin slečny Bacilpýšky (1970), Hriech Kataríny Padychovej (1973), Skrytý prameň (1973), Červené víno (1976), Soľ nad zlato (1982) a mnohých ďalších.

Foto: TASR - Magda Borodáčová

Za svoje herecké umenie dostal množstvo cien, medzi inými Poctu ministerstva kultúry SR udelenú k jeho sedemdesiatym narodeninám. V roku 1967 získal titul Zaslúžilý umelec a v roku 1979 Národný umelec. Prezident SR Rudolf Schuster odovzdal 1. januára 2003 Karolovi Machatovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby. V roku 2005 si prevzal cenu Nadácie Tatrabanky za celoživotné dielo v oblasti umenia. V roku 2008 sa stal laureátom Ceny OTO 2007 a zároveň bol uvedený do Siene slávy.