< sekcia Kultúra

Film Dubček uviedli 50 rokov po okupácii. Odvysiela ho aj televízia

Na snímke herec Adrian Jastraban, predstaviteľ Alexandra Dubček vo filme Dubček. Foto: TASR - Martin Baumann

Presvedčivosť dodávajú filmu aj prestrihy s autentickými zábermi, na ktorých vidno protagonistov vtedajších udalostí.

Bratislava 20. augusta (TASR) - Veľmi slabý historický prehľad mladej generácie a neraz takmer nulové znalosti o roku 1968 a o jeho protagonistoch patrili medzi hlavné motívy, pre ktoré sa režisér Laco Halama podujal na realizáciu filmu o Alexandrovi Dubčekovi. Film Dubček sa do kín dostal symbolicky práve v roku, keď od invázie sovietskych a ostatných spojeneckých vojsk uplynulo 50 rokov.

"Učím už vyše päť rokov na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave. Keď som sa študentov pýtal na rok 1968, nevedeli o ňom nič. O Dubčekovi, o Biľakovi, o totalite, o tom, čo je jej atribútmi, ba ani o tom, prečo dnes nie je totalita a prečo sa môžeme napriek ťažkostiam tešiť, že žijeme v inom systéme. Onlajnová, internetová a mobilná komunikácia likvidujú základné historické a osobnostné povedomie," povedal pre TASR režisér Laco Halama.

Na druhej strane osobná skúsenosť vysokoškolského pedagóga bola pre režiséra aj prínosom a inšpiráciou. „Od začiatku som sa snažil rozprávať filmový príbeh o Dubčekovi tak, aby bol zaujímavý a zrozumiteľný nielen pre pamätníkov, ale aj pre ľudí, ktorí túto dobu nezažili," dodal Laco Halama.

On sám mal v tom čase jedenásť rokov a bol v pionierskom tábore neďaleko hradu Červený Kameň. "Rodičia sa o mňa báli a vyzdvihli ma z tábora predčasne. Skutočným pamätníkom týchto čias je však môj otec, ktorý pracoval ako obrazový strihač v Československej televízii. Mal presne 21. augusta službu na vysielacom pracovisku a zažil aj okamih, keď sovietsky dôstojník v podvečerných hodinách zastavil televízne vysielanie," doplnil režisér Laco Halama.

Podľa jeho slov nebola zámerom filmu heroizácia Alexandra Dubčeka ani obdiv k Dubčekovej legende. Ako tvorca vnímal hlavného hrdinu vo viacerých vrstvách. Nemožno si od neho odmyslieť fakt, že do verejného života vstúpil ako presvedčený komunista, ale ani určitú premenu, ktorá uňho nastala v období normalizácie.



Zlomovým okamihom filmového príbehu, ale aj Dubčekovej politickej dráhy boli rokovania so sovietskym politbyrom v Moskve, na ktoré časť československej politickej špičky de facto uniesli – Dubček s kolegami bol 21. augusta od 9. hodiny ráno zadržiavaný sovietskymi dôstojníkmi a príslušníkmi ŠtB, následne delegáciu letecky previezli do Sovietskeho zväzu.

"Rokovania v Moskve boli prvý raz takto komplexne zobrazené vo filme. Nik presne nevie, čo sa tam dialo, zachovali sa len určité fragmenty pamätí niektorých účastníkov. Vasiľ Biľak mal samozrejme na tieto udalosti iný pohľad, obviňoval Dubčeka, že predstieral chorobu a podobne. V každom prípade sú moskovské rokovania v našom filme kľúčovým momentom. Z pohľadu Dubčeka to bola situácia extrémne náročná nielen ľudsky, fyzicky a psychicky, ale aj politicky. Zatriaslo to celým jeho životom," povedal Laco Halama.

Na snímke režisér filmu Dubček Ladislav Halama.
Foto: TASR/Jakub Kotian


Presvedčivosť dodávajú filmu aj prestrihy s autentickými zábermi, na ktorých vidno protagonistov vtedajších udalostí, teda popri Dubčekovi aj najvyššieho sovietskeho predstaviteľa Leonida Iľjiča Brežneva.

Posledné obdobie Dubčekovej politickej kariéry po novembri 1989 predčasne ukončila autonehoda na diaľnici medzi Bratislavou a Prahou 1. septembra 1992, v deň, keď slovenský parlament prijímal novú ústavu Slovenskej republiky. Často sa špekuluje o tom, aká by bola slovenská politika, ak by Alexander Dubček bol aj naďalej jej súčasťou. Režisér Laco Halama je však v tomto smere skeptický:

"Nie som presvedčený, že by Dubčekova účasť mala na politický život nejaký zásadný vplyv. Systém politických strán u nás i celkovo v Európe nedovolí, aby niekto niečo ovplyvnil veľmi negatívne alebo veľmi pozitívne. Všetko sa spriemeruje, rozpustí, utíši bez toho, aby niekto vehementne presadil svoju vôľu, či už v dobrom alebo v zlom. Teda si nemyslím, že by Dubček niečo zásadné zmenil napríklad počas obdobia Mečiarovej vlády, alebo aj neskôr. Vstúpil predsa do politiky v 50. rokoch. Ako by mohol niečo ovplyvniť po roku 2000?"

Celovečerný film Dubček režiséra Laca Halamu uvedú 21. augusta česká i slovenská verejnoprávna televízia.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.