Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Do posledných dní života sa zúčastňoval na podujatiach organizovaných Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov, Klubu bratislavských antifašistov, Klubu Nového slova a publikoval v tlači.
Autor TASR
Bratislava 25. júla (TASR) - Literárne práce spisovateľa a publicistu Miloša Krna boli preložené do jedenástich jazykov. On sám prekladal poéziu a prózu najmä ruských, nemeckých, gruzínskych a arménskych autorov. Dnes uplynulo 95 rokov od jeho narodenia.
Miloš Krno sa narodil 25. júla 1922 v Bratislave. Svoje detstvo prežil v liptovskej dedine Nemecká Ľupča (dnes Partizánska Ľupča). Po absolvovaní nemeckého a slovenského gymnázia v Kežmarku študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, kde sa zapojil do protifašistického hnutia mládeže.
Počas Slovenského národného povstania (SNP) v auguste 1944 bol generálnym tajomníkom Spolku bojujúcich vysokoškolákov v Banskej Bystrici. Pôsobil ako partizánsky osvetár a publicista, bol členom IV. československej partizánskej brigády v Nízkych Tatrách. Po prechode frontu písal pre denník Pravda v Košiciach.
Neskôr pracoval pre vtedajšieho štátneho tajomníka Vladimíra Clementisa na ministerstve zahraničných vecí v Prahe (dnes ČR). Sedem rokov strávil na československom veľvyslanectve v Moskve vo vtedajšom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). Taktiež zastával post vedúceho kultúrnej rubriky denníka Pravda, potom bol vo funkcii tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov, šéfredaktora časopisu Obzor socializmu a napokon ústredného dramaturga Slovenského filmu. Od roku 1977 pôsobil v slobodnom povolaní. V rokoch 1954 až 1964 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za Liptov, Oravu a Kysuce.
Miloš Krno debutoval ako básnik v roku 1944 zbierkou surrealistických básní Šialené predstavenie. Neskôr sa preorientoval na prózu. Venoval sa najmä obdobiu druhej svetovej vojny. Napísal dve románové trilógie, romány a novely. Viaceré knižky napísal pre deti a mládež. Písal aj scenáre k filmom.
Za literárnu tvorbu ho viacrát ocenili. V roku 1973 dostal Cenu slovenskej národnej kinematografie v oblasti hraných filmov za rok 1972 za scenár diela Zajtra bude neskoro a v roku 1979 Cenu Zväzu slovenských spisovateľov za prózu za román Cnostný Metod.
V roku 2002 mu vyšla posledná kniha spomienok a esejí o Gruzínsku s názvom Ak je na zemi raj.
Takmer do posledných dní svojho života sa aktívne zúčastňoval na podujatiach organizovaných Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov, Klubu bratislavských antifašistov, Klubu Nového slova a publikoval v tlači.
Autor viacerých rozhlasových hier a scenárov k celovečerným i televíznym filmom Miloš Krno zomrel v Bratislave pred desiatimi rokmi 21. júla 2007 iba niekoľko dní pred svojimi 85. narodeninami.
Miloš Krno sa narodil 25. júla 1922 v Bratislave. Svoje detstvo prežil v liptovskej dedine Nemecká Ľupča (dnes Partizánska Ľupča). Po absolvovaní nemeckého a slovenského gymnázia v Kežmarku študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, kde sa zapojil do protifašistického hnutia mládeže.
Počas Slovenského národného povstania (SNP) v auguste 1944 bol generálnym tajomníkom Spolku bojujúcich vysokoškolákov v Banskej Bystrici. Pôsobil ako partizánsky osvetár a publicista, bol členom IV. československej partizánskej brigády v Nízkych Tatrách. Po prechode frontu písal pre denník Pravda v Košiciach.
Neskôr pracoval pre vtedajšieho štátneho tajomníka Vladimíra Clementisa na ministerstve zahraničných vecí v Prahe (dnes ČR). Sedem rokov strávil na československom veľvyslanectve v Moskve vo vtedajšom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). Taktiež zastával post vedúceho kultúrnej rubriky denníka Pravda, potom bol vo funkcii tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov, šéfredaktora časopisu Obzor socializmu a napokon ústredného dramaturga Slovenského filmu. Od roku 1977 pôsobil v slobodnom povolaní. V rokoch 1954 až 1964 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za Liptov, Oravu a Kysuce.
Miloš Krno debutoval ako básnik v roku 1944 zbierkou surrealistických básní Šialené predstavenie. Neskôr sa preorientoval na prózu. Venoval sa najmä obdobiu druhej svetovej vojny. Napísal dve románové trilógie, romány a novely. Viaceré knižky napísal pre deti a mládež. Písal aj scenáre k filmom.
Za literárnu tvorbu ho viacrát ocenili. V roku 1973 dostal Cenu slovenskej národnej kinematografie v oblasti hraných filmov za rok 1972 za scenár diela Zajtra bude neskoro a v roku 1979 Cenu Zväzu slovenských spisovateľov za prózu za román Cnostný Metod.
V roku 2002 mu vyšla posledná kniha spomienok a esejí o Gruzínsku s názvom Ak je na zemi raj.
Takmer do posledných dní svojho života sa aktívne zúčastňoval na podujatiach organizovaných Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov, Klubu bratislavských antifašistov, Klubu Nového slova a publikoval v tlači.
Autor viacerých rozhlasových hier a scenárov k celovečerným i televíznym filmom Miloš Krno zomrel v Bratislave pred desiatimi rokmi 21. júla 2007 iba niekoľko dní pred svojimi 85. narodeninami.
