Attack on Prime Minister
News in English
Vznik INTERPOL-u siaha do obdobia pred prvou svetovou vojnou.
Autor TASR
Bratislava 27. septembra (TASR) – Slovenská Národná ústredňa INTERPOL-u, členka medzinárodnej organizácie INTERPOL združujúcej väčšinu štátov sveta v boji proti zločinu, vznikla pred 20 rokmi 3. októbra 1993. Slovenská republika (SR) sa vtedy na 62. zasadnutí Valného zhromaždenia INTERPOL-u v Arube na Holandských Antilách stala 172. členom tejto medzinárodnej organizácie kriminálnej polície.
Vznik INTERPOL-u siaha do obdobia pred prvou svetovou vojnou. V roku 1914 sa koncom apríla zišiel v Monaku medzinárodný trestnoprávny a policajný kongres s cieľom zamedziť pôsobenie medzinárodných zločincov v krajine. Na kongrese sa zúčastnili zástupcovia 24 krajín z Európy, Ázie, Strednej a Južnej Ameriky, ktorí sformulovali základné ciele a potreby medzinárodnej policajnej spolupráce. Odštartovala praktická medzinárodná spolupráca a tento kongres sa považuje za I. kongres INTERPOL-u.
Prvá svetová vojna medzinárodnú policajnú spoluprácu prerušila. Aj keď ihneď po jej skončení malo dôjsť k vytvoreniu medzinárodnej organizácie v intenciách záverov monackého kongresu, povojnová nedôvera medzi štátmi prispela k tomu, že sa dobre mienený návrh nestretol s pochopením. Medzinárodná spolupráca bola obnovená až v roku 1923, keď sa na podnet rakúskej spolkovej vlády a riaditeľa rakúskej polície Dr. Johanna Schrobera zišiel vo Viedni II. medzinárodný kongres kriminálnej polície, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia takmer všetkých európskych krajín. Uskutočnil sa 3. až 7. septembra 1923 a zúčastnili sa na ňom aj predstavitelia USA, Egypta, Číny a bývalého Československa, ktorí ustanovili Medzinárodnú komisiu kriminálnej polície. Jej sídlom sa stala rakúska Viedeň.
Druhý kongres si vytýčil okruhy problémov, v ktorých mali krajiny spolupracovať. Išlo o organizovanie medzinárodného styku bezpečnostných úradov a bezprostrednej pomoci pri stíhaní zločinnosti, vydávanie zatknutých zločincov na potrestanie do cudziny, eliminovanie medzinárodnej zločinnosti a rozvoj kriminalistickej vedy. Pre policajnú prax bolo veľkým prínosom, že kongres určil zásady a podmienky pri vzájomnom poskytovaní informácií o zločincoch a ich činoch. Informácie mali byť odovzdávané čo najrýchlejšie a bez administratívnych formalít.
V roku 1938 sa sídlo komisie premiestnilo do nemeckého Berlína (oficiálne to bolo oznámené až v roku 1940) a jej šéfom sa stal Reinhard Heydrich. Činnosť komisie bola v tom čase formálna, pretože jej kontakty s inými krajinami boli prerušené.
Po druhej svetovej vojne sa v roku 1946 konala v belgickom Bruseli oživujúca konferencia, na ktorej bol prijatý nový štatút organizácie, sídliacej odvtedy v Paríži vo Francúzsku. Názov INTERPOL bol vybratý ako telegrafická adresa jej sídla. Na zasadnutí Medzinárodnej komisie kriminálnej polície vo Viedni v roku 1956 boli prijaté nové stanovy zakotvujúce okrem iného aj zmenu jej názvu. Medzinárodná komisia kriminálnej polície bola premenovaná na Medzinárodnú organizáciu kriminálnej polície, používajúcu francúzsku skratku OIPC, anglickú skratku ICPO alebo všeobecne známy akronym INTERPOL, ktorého autorom je Giuseppe Dosi. V roku 1973 organizácia oslávila vo Viedni 50. výročie založenia. V roku 1984 sa stalo sídlom INTERPOL-u francúzske mesto Lyon.
Hlavnou úlohou INTERPOL-u je podľa medzinárodného štatútu organizácie zabezpečenie efektívnej medzinárodnej výmeny kriminálnych informácií za účelom objasňovania a prevencie kriminálnej trestnej činnosti.
V súčasnosti je prezidentkou INTERPOL-u, ktorý má 190 členov, Francúzka Mireille Ballestrazzi.
Slovenská Národná ústredňa INTERPOL-u slúži ako iniciátor v prípadoch činností majúcich charakter právnej pomoci, napr. žiadostí o spoluprácu, vedúcich k zadržaniu osoby s následnou extradíciou (vydaním). Buduje a rozvíja svoju vlastnú medzinárodnú databázu trestných činov, podozrivých a páchateľov, hľadaných a nezvestných osôb, vecí a pod. Vo svojej činnosti NÚ INTERPOL úzko spolupracuje s Ministerstvom spravodlivosti SR, Generálnou prokuratúrou SR, rezortom diplomacie, colným riaditeľstvom, ďalšími orgánmi štátnej správy, ale aj poisťovňami a médiami. Jej činnosť pri riešení prípadov zahŕňa množstvo úkonov spojených s pátraním po osobách, motorových vozidlách, so zisťovaním totožnosti mŕtvol, ale aj činností spojených s preverovaním ostatných druhov trestnej činnosti, najčastejšie ekonomickej, ale tiež násilnej, majetkovej a environmentálnej. Pomáha aj v prípadoch porušovania práv detí na výživné v spolupráci s Centrom pre ochranu detí a mládeže pri zisťovaní pobytov rodiča.
Svetoví forenzní znalci a experti sa stretli v Bratislave na 11. medzinárodnom sympóziu forenzných vied. Na sympóziu, ktoré sa konalo v dňoch 24. až 27. septembra 2013, sa zúčastnili aj zástupcovia Interpolu.
Vznik INTERPOL-u siaha do obdobia pred prvou svetovou vojnou. V roku 1914 sa koncom apríla zišiel v Monaku medzinárodný trestnoprávny a policajný kongres s cieľom zamedziť pôsobenie medzinárodných zločincov v krajine. Na kongrese sa zúčastnili zástupcovia 24 krajín z Európy, Ázie, Strednej a Južnej Ameriky, ktorí sformulovali základné ciele a potreby medzinárodnej policajnej spolupráce. Odštartovala praktická medzinárodná spolupráca a tento kongres sa považuje za I. kongres INTERPOL-u.
Prvá svetová vojna medzinárodnú policajnú spoluprácu prerušila. Aj keď ihneď po jej skončení malo dôjsť k vytvoreniu medzinárodnej organizácie v intenciách záverov monackého kongresu, povojnová nedôvera medzi štátmi prispela k tomu, že sa dobre mienený návrh nestretol s pochopením. Medzinárodná spolupráca bola obnovená až v roku 1923, keď sa na podnet rakúskej spolkovej vlády a riaditeľa rakúskej polície Dr. Johanna Schrobera zišiel vo Viedni II. medzinárodný kongres kriminálnej polície, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia takmer všetkých európskych krajín. Uskutočnil sa 3. až 7. septembra 1923 a zúčastnili sa na ňom aj predstavitelia USA, Egypta, Číny a bývalého Československa, ktorí ustanovili Medzinárodnú komisiu kriminálnej polície. Jej sídlom sa stala rakúska Viedeň.
Druhý kongres si vytýčil okruhy problémov, v ktorých mali krajiny spolupracovať. Išlo o organizovanie medzinárodného styku bezpečnostných úradov a bezprostrednej pomoci pri stíhaní zločinnosti, vydávanie zatknutých zločincov na potrestanie do cudziny, eliminovanie medzinárodnej zločinnosti a rozvoj kriminalistickej vedy. Pre policajnú prax bolo veľkým prínosom, že kongres určil zásady a podmienky pri vzájomnom poskytovaní informácií o zločincoch a ich činoch. Informácie mali byť odovzdávané čo najrýchlejšie a bez administratívnych formalít.
V roku 1938 sa sídlo komisie premiestnilo do nemeckého Berlína (oficiálne to bolo oznámené až v roku 1940) a jej šéfom sa stal Reinhard Heydrich. Činnosť komisie bola v tom čase formálna, pretože jej kontakty s inými krajinami boli prerušené.
Obdobie po 2. svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne sa v roku 1946 konala v belgickom Bruseli oživujúca konferencia, na ktorej bol prijatý nový štatút organizácie, sídliacej odvtedy v Paríži vo Francúzsku. Názov INTERPOL bol vybratý ako telegrafická adresa jej sídla. Na zasadnutí Medzinárodnej komisie kriminálnej polície vo Viedni v roku 1956 boli prijaté nové stanovy zakotvujúce okrem iného aj zmenu jej názvu. Medzinárodná komisia kriminálnej polície bola premenovaná na Medzinárodnú organizáciu kriminálnej polície, používajúcu francúzsku skratku OIPC, anglickú skratku ICPO alebo všeobecne známy akronym INTERPOL, ktorého autorom je Giuseppe Dosi. V roku 1973 organizácia oslávila vo Viedni 50. výročie založenia. V roku 1984 sa stalo sídlom INTERPOL-u francúzske mesto Lyon.
Hlavnou úlohou INTERPOL-u je podľa medzinárodného štatútu organizácie zabezpečenie efektívnej medzinárodnej výmeny kriminálnych informácií za účelom objasňovania a prevencie kriminálnej trestnej činnosti.
V súčasnosti je prezidentkou INTERPOL-u, ktorý má 190 členov, Francúzka Mireille Ballestrazzi.
Slovenská Národná ústredňa INTERPOL-u slúži ako iniciátor v prípadoch činností majúcich charakter právnej pomoci, napr. žiadostí o spoluprácu, vedúcich k zadržaniu osoby s následnou extradíciou (vydaním). Buduje a rozvíja svoju vlastnú medzinárodnú databázu trestných činov, podozrivých a páchateľov, hľadaných a nezvestných osôb, vecí a pod. Vo svojej činnosti NÚ INTERPOL úzko spolupracuje s Ministerstvom spravodlivosti SR, Generálnou prokuratúrou SR, rezortom diplomacie, colným riaditeľstvom, ďalšími orgánmi štátnej správy, ale aj poisťovňami a médiami. Jej činnosť pri riešení prípadov zahŕňa množstvo úkonov spojených s pátraním po osobách, motorových vozidlách, so zisťovaním totožnosti mŕtvol, ale aj činností spojených s preverovaním ostatných druhov trestnej činnosti, najčastejšie ekonomickej, ale tiež násilnej, majetkovej a environmentálnej. Pomáha aj v prípadoch porušovania práv detí na výživné v spolupráci s Centrom pre ochranu detí a mládeže pri zisťovaní pobytov rodiča.
Svetoví forenzní znalci a experti sa stretli v Bratislave na 11. medzinárodnom sympóziu forenzných vied. Na sympóziu, ktoré sa konalo v dňoch 24. až 27. septembra 2013, sa zúčastnili aj zástupcovia Interpolu.
