Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 15. máj 2024Meniny má Žofia
< sekcia Import

Október - mesiac úcty k starším

Ilustračné foto Foto: TASR/Jozef Ďurník

Mladí ľudia sa považujú zväčša za tých najmúdrejších, hoci majú celý život pred sebou a ešte sa musia veľa učiť. Rady starších nedoceňujú a veľa ráz i zosmiešňujú ľudí, ktorí majú už čo-to odžité.



Bánovce nad Bebravou 8. októbra (TASR) - Pár mäkkých slov o úcte Ak raz budem vo veku, keď už budem mať veľa skúseností, chcem, aby si ma ľudia vážili. Nikdy ma nebudú volať starenou, uťahovať si zo mňa, či urážať ma. Každý si ma bude vážiť pre moju múdrosť a pohotovosť. Aj v tomto veku budú ku mne mladší ľudia pristupovať s úctou a obdivom, počúvať moje rady a uchovávať si ich v pamäti. Nikdy nepodľahnem svojmu veku a aj naďalej budem nosiť veci, ktoré sa mi páčia. Nezáleží na tom, že ostatným sa to bude zdať zvláštne. Mojim vnúčatám budem pripadať krásna, možno najkrajšia. Budú ma volať Zuzanka, pretože to nadovšetko zbožňujem. Nie babka, to by som sa cítila priveľmi stará. A možno mi budú vykať, pretože sa mi to páči. Budú každý deň čakať na víkend, kedy sa opäť stretneme, aby si vypočuli pred spaním rozprávku, ktorú si vopred pripravím. Vždy bude mať poučný charakter, nie ako tie dnešné bez pointy. A ja budem vtedy šťastná, že sladko zaspávajú. Že možno vďaka mne raz zmenia svet. Že vďaka tým krátkym, hádankovým rozprávkam budú k iným pristupovať láskavejšie a pôjdu v živote za tým, v čo veria.To sú však iba moje sny. Sny, ktoré s dnešnou úbohou realitou majú málo spoločného.

Veď to sami poznáte. Mladí ľudia sa považujú zväčša za tých najmúdrejších, hoci majú celý život pred sebou a ešte sa musia veľa učiť. Rady starších nedoceňujú a veľa ráz i zosmiešňujú ľudí, ktorí majú už čo-to odžité. V minulosti bolo ale všetko inak. Deti museli svojim rodičom vykať. Aj keď si to teraz mnohí z nás nevedia predstaviť, mne osobne je ľúto, že nás k tomu neviedli. Všetci by sme sa naučili väčšej pokore a koniec-koncov, aj láske. Tá by prichádzala ruka v ruke s úctou. Prečo je to teraz takto? Je na príčine doba, alebo výchova? Alebo všetko dokopy? Môžu si za to rodičia, starí rodičia, ba dokonca prarodičia sami? Tak, či onak, všetci by sme sa mali zamyslieť. Veď predsa, aj my raz budeme starí a tiež sa nám určite nebude páčiť prístup, aký sme v mladosti mali k starším.

Zuzana Pristachová, Gymnázium Janka Jesenského, Bánovce nad Bebravou