Zomrel v Uherskom Brode (Česko) slovenský renesančný dramatik, náboženský spisovateľ a evanjelický kňaz PAVEL KYRMEZER, ktorého divadelná hra Komedie česká o bohatci a Lazarovi sa zaraďuje medzi prvé dramatické diela napísané Slovákom. Narodil sa okolo roku 1530 v Banskej Štiavnici.

Zomrel v Bratislave ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas PETER PÁZMÁŇ (Peter Pázmány), popredný vzdelanec a zakladateľ Trnavskej univerzity. Narodil sa 4.10.1570.

Narodil sa v Trenčíne lekár, odborný spisovateľ a priekopník muzikoterapie IGNÁC ROMUALD AMBRO. Zomrel v roku 1785.

Narodil sa v Beckove evanjelický kňaz, organizátor slovenského národného hnutia, vydavateľ Slovenských pohľadov, spoluzakladateľ Tatrína, historik, publicista, básnik a spisovateľ JOZEF MILOSLAV HURBAN, vodca Slovenskej národnej rady (SNR) v revolučných rokoch 1848-1849 a jeden z tzv. otcov modernej slovenčiny. Zomrel 21.2.1888.

Narodil sa vo Svätom Jure pri Bratislave orientalista, cestovateľ, jeden z objaviteľov Strednej Ázie ARMIN VÁMBÉRY. Zomrel 15.9.1913.

Narodil sa v Heľpe insitný (ľudový) maliar a rezbár JOZEF KEMKO, ktorého práce sú zastúpené v zbierkach Historického ústavu SNM, SNG v Bratislave a Etnografického ústavu SNM v Martine. Zomrel 25.7.1960.

Narodil sa v Košiciach maliar a grafik ĽUDOVÍT FELD. Zomrel 18.5.1991.

Narodil sa v Rajci sochár a medailér RUDOLF PRIBIŠ, predstaviteľ reliéfnej plastiky a jeden z najmladších sochárov skupiny Generácia 1909. Najznámejšie z jeho diel sú: bronzové dvere obradnej siene Pamätníka Sovietskej armády na bratislavskom Slavíne, Pamätník obetiam vojny v Žiline, Žena po kúpeli v Rajeckých Tepliciach alebo plastika Odpočívajúca v parku v Dudinciach či Pamätník osloboditeľov v Starej Turej. Zomrel 3.7.1984.

Narodil sa v Bratislave divadelný a filmový herec VLADO (VLADISLAV) MÜLLER, známy z mnohých televíznych seriálov (napr. Priatelia zeleného údolia, Straty a nálezy, Alžbetin dvor), inscenácií (napr. trojdielna Americká tragédia) či filmov (napr. Majster kat, Kristove roky, Medená veža, Orlie pierko, Signum Laudis). Zomrel 20.6.1996.

Narodil sa v Žiline maliar, sochár a umelecký keramikár JOZEF HAŠČÍK.

Zomrel v Bratislave komunistický politik KAREL BACÍLEK, vysoký funkcionár KSČ, ktorý nesie zodpovednosť za mnohé neprávosti napáchané totalitným režimom v 50. rokoch 20. storočia. Narodil sa 12.10.1896.

Zomrel v Toronte (Kanada) politik DS a aktivista pofebruárového exilu RUDOLF FRAŠTACKÝ. Narodil sa 11.2.1912.

Zomrela v Bratislave maliarka AGNEŠA SIGETOVÁ, významná predstaviteľka druhej vlny slovenskej novej figuratívnej tvorby. Narodila sa 5.6.1939.

Zomrela v Martine herečka JOLANA HOLLÁ-MAŽÁRI. Narodila sa 11.10.1927.

Zomrela v Bratislave akademická maliarka VIERA ŽILINČANOVÁ, ktorej diela sú významným spôsobom zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie (SNG), ako aj v zbierkach iných štátnych galérií. Jej výtvarné diela zaznamenali obchodné úspechy v Európe, ale aj napríklad v Japonsku. Narodila sa 10.7.1932.

Zomrel v Bratislave významný filmový kameraman VINCENT ROSINEC, v roku 2008 mu bola udelená cena Slnko v sieti Slovenskej filmovej a televíznej akadémie za výnimočný prínos slovenskej kinematografie. Narodil sa 6.5.1928.

Zomrel v rumunskom Nadlaku spisovateľ a publicista slovenského pôvodu ŠTEFAN DOVÁĽ, v roku 2008 sa stal predsedom Literárneho spolku Ondreja Štefanka, bol členom Zväzu rumunských spisovateľov a autorom viacerých kníh krátkych próz a románov. Narodil sa 11.12.1950.

Vo Vrbovciach vznikol Gazdovský spolok, ktorý viedol kaplán Daniel Bôrik a učiteľ Dušan Kulíšek. Spolok neskoršie tvoril základ pre úverové a spotrebné družstvo.

V Budapešti vyšlo prvé číslo politických novín Slovákov Pešťbudínske vedomosti. Zodpovedným redaktorom a vydavateľom sa stal Ján Francisci. V roku 1870 ich presťahovali do Martina a premenovali na Národnie noviny.

Vo Fyzikálnom ústave SAV v Bratislave bol uvedený do prevádzky prvý generátor neutrónov na území Československa.

Vo francúzskom Paríži podpísal predseda slovenskej vlády Vladimír Mečiar so svojím maďarským partnerom Gyulom Hornom základnú zmluvu o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci medzi oboma krajinami.

Narodil sa škótsky misionár, cestovateľ, geograf DAVID LIVINGSTONE, objaviteľ prameňov Konga a Viktóriiných vodopádov. Zomrel 1.5.1873 (niektoré zdroje uvádzajú ako deň úmrtia 4.5.).

Narodil sa nemecký chemik a pedagóg FRANZ FISCHER, spoluobjaviteľ metódy výroby syntetického benzénu. Zomrel 1.12.1947.

Narodil sa nemecký hudobný skladateľ MAX REGER. Zomrel 11.5.1916.

Narodil sa francúzsky fyzik a chemik FRÉDERIC JOLIOT-CURIE, nositeľ Nobelovej ceny (1935), ktorú získali spoločne s manželkou Iréne Joliot-Curieovou. Zomrel 14.8.1958.

Narodil sa český básnik, textár, hudobný skladateľ a otec českého šansónu JAROSLAV JAKOUBEK. Zomrel 16.7.1981.

Narodil sa americký spisovateľ židovského pôvodu PHILIP ROTH, autor románov ako napríklad Portnoyovov komplex, Hodina anatómie, Americká idyla, Umierajúce zviera či Ktokoľvek.

Narodila sa herečka švajčiarsko-nemeckého pôvodu URSULA ANDRESSOVÁ, známa aj ako prvé Bondovo dievča v prvej bondovke Dr. No, v ktorej agenta Jamesa Bonda stvárnil Sean Connery.

Narodila sa americká herečka a producentka GLENN CLOSEOVÁ, päťkrát nominovaná na Oscara. Naposledy ho získala za postavu vypočítavej šľachtičnej v snímke Nebezpečné známosti. Známa je aj z filmu Osudová príťažlivosť či z rodinnej komédie 101 dalmatíncov.

Zomrel americký prozaik EDGAR RICE BURROUGHS, autor známeho Tarzana. Narodil sa 1.9.1875.

Narodil sa v Nemecku americký filmový herec BRUCE WILLIS, známy z mnohých akčných filmov, napríklad Smrtonosná pasca 1, 2, 3, 4, Posledný skaut, Piaty element, Pulp Fiction, Sin City - mesto hriechu.

Narodila sa česká herečka SIMONA STAŠOVÁ.

Zomrel český dirigent a hudobný skladateľ JURAJ VILIAM SCHÖFFER, ktorý tri desaťročia pôsobil v Bratislave. Narodil sa 18.3.1897.

Zomrel holandský maliar WILLEM DE KOONING. Narodil sa 24.4.1904.

Zomrel (bol zastrelený) taliansky právnik MARCO BIAGI, hlavný autor novely zákonníka práce, ktorá vyvolala najväčšie odborárske protesty v Taliansku. Narodil sa 24.11.1950.

V Benátkach vydali najstarší patentový zákon v Európe.

Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. zaznamenal v boji proti pápežskej moci rozhodujúce víťazstvo, pretože generálne zhromaždenie francúzskeho kléru vyhlásilo Galikánsku deklaráciu (Declaratio cleri Gallicani), ktorá sa stala štátnym zákonom a obmedzovala moc pápeža vo Francúzsku.

Senát USA odmietol ratifikovať Versaillskú mierovú zmluvu.

Vojaci nacistického Nemecka začali okupovať z dôvodu postupu Červenej armády Hitlerovi lojálne Maďarsko.

Bol otvorený tunel (The Great St Bernard Tunnel) cez Alpy, ktorý spojil Švajčiarsko a Taliansko.

Bezpečnostná rada OSN žiadala okamžitý a bezpodmienečný odchod izraelskej armády z južného Libanonu a rozhodla o vyslaní medzinárodných mierových síl do tejto oblasti.

Argentínsky obchodník so zberom kovov vstúpil na ostrov Južná Georgia a vyvesil na ňom argentínsku vlajku, situácia eskalovala a vyústila do britsko-argentínskej vojny o Falklandy.

Najmenej 67 osôb zahynulo pri nepokojoch na juhovýchode Srí Lanky vyvolaných organizáciou Čierne mačky.

V prvých slobodných voľbách po 50 rokoch v Litve zvíťazila antikomunistická a antisovietska opozícia.

V súlade s Daytonskou mierovou dohodou sa uskutočnilo formálne zjednotenie bosnianskej metropoly Sarajevo.

Líbya sa rozhodla vydať do Holandska dvoch predpokladaných líbyjských páchateľov útoku na lietadlo z aféry Lockerbie.

Taiwanského prezidenta Čchen Šuej-piena a viceprezidentku Annette Luovú počas kampane pred prezidentskými voľbami postrelili. Oboch najvyšších predstaviteľov museli hospitalizovať.

Explózia metánu v ruských sibírskych uhoľných baniach zabila 110 ľudí.

Za "monštrum z Amstettenu" označovaného Rakúšana Josefa Fritzla odsúdili na Krajinskom súde v St. Pöltene na doživotný trest žalára a umiestnenie v zariadení pre duševne chorých zločincov. Na sklonku apríla 2008 vyšlo najavo neuveriteľné martýrium medzičasom 42-ročnej dcéry Elisabeth Fritzlovej, ktorú jej otec 24 rokov zadržiaval a sexuálne zneužíval v elektronicky zabezpečenom úkryte v ich dome. Splodil s ňou sedem detí, vrátane dvojičiek.

Iránsky odvolací súd potvrdil odsúdenie bývalého viceprezidenta Hosajna Marášího za šírenie propagandy proti vládnucemu klerikálnemu zriadeniu počas povolebných nepokojov. Súd pre Marášího potvrdil trest vo výške jedného roka vo väzení.

Občianska vojna v Líbyi: V súlade s rezolúciou OSN č. 1973 sa prieskumnými letmi začala vojenská intervencia spojencov proti vojenským jednotkám líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího.