Brusel 2. mája (TASR) - Slovenská delegácia v NATO sa začne sťahovať do nového sídla Severoatlantickej aliancie v Bruseli koncom mája. Pre TASR to uviedol veľvyslanec SR pri NATO Radovan Javorčík.

Posledná fáza sťahovania do nového sídla aliancie sa začala 19. marca tohto roku. V novej budove, označenej skratkou NNHQ, bude pracovať okolo 4000 ľudí. Pôjde o medzinárodný civilný a vojenský sekretariát NATO, a tiež o národné delegácie a zamestnancov agentúr Aliancie.

Proces sťahovania neohrozil fungovanie a chod Aliancie, obe budovy sú počas sťahovania funkčné. Od mája však Severoatlantická rada, ako aj jednotlivé výbory, budú zasadať už len v novom sídle.

Staré sídlo NATO má 51 rokov, pričom táto budova bola vždy vnímaná len ako dočasné sídlo. Nová budova, ktorá sa nachádza cez cestu oproti tej terajšej, je podľa Javorčíka vnímaná už ako stále sídlo Aliancie.

"Sú rešpektované všetky ekologické štandardy, je to budova 21. storočia. S rekuperáciou vody, s novým prístupom k distribúcii elektrickej energie, s moderným high-tech vybavením," uviedol veľvyslanec.

Flexibilný dizajn v prípade potreby umožní nové usporiadanie priestorov. Nové sídlo je "zelená budova" so zníženou ekologickou stopou. Znamená to o 30 percent vyššiu účinnosť pri spotrebe energií. Okná umožňujú na maximum využiť prirodzené svetlo, geotermálny systém vykurovania a chladenia využíva konštantnú teplotu pod povrchom zeme a systém zberu dažďovej vody zaistí vodu na čistenie, fungovanie toaliet a zavlažovanie. K tomu treba prirátať reguláciu osvetlenia, vlhkosti a teploty, čo zabezpečujú moderné technológie a vysoko výkonná tepelná izolácia stien a okien.

Nová budova ponúkne podľa Javorčíka väčší komfort a hlavne bezpečnosť pre rokovania spojencov. "Aliancia je vojensko-politická organizácia, ktorá pracuje v istých režimoch dôvernosti a preto všetky komunikačné prostriedky treba presťahovať do novej budovy a zmodernizovať ich z hľadiska softvérov a obslužných aplikácií," vysvetlil.



Kritici nového sídla argumentujú, že budova je predražená oproti pôvodnému rozpočtu a náklady na jej výstavbu dosiahli okolo miliardy eur. Javorčík priznal, že táto suma môže byť reálna. Zároveň však upozornil, že záverečný účet bude známy až po presťahovaní sa všetkých delegácií a personálu do novej budovy a po spustení všetkých systémov. Konečné náklady budú známe až niekedy v roku 2019.

"Budova je naozaj komplexná. Sú tam počítačové systémy pracujúce v najvyššom režime utajenia, rokovacie miestnosti musia byť zabezpečené proti únikom informácií a proti hackerským útokom," opísal veľvyslanec dôvody upravovania rozpočtu pre novú budovu. Náklady sa počas výstavby a zariaďovania upravovali aj v súvislosti s najnovším technologickým pokrokom.

Javorčík spresnil, že národné príspevky členských krajín pre nové sídlo neboli stanovené v absolútnych číslach. Spojenci sa podieľajú na nákladoch percentuálne, keď na Slovensko pripadá 0,6 percenta z celkového rozpočtu.

"Všetky naše pohľadávky, ktoré sme na budovu mali, sú pokryté a zatiaľ nerátame so splácaním nad rámec toho, čo vláda Slovenskej republiky schválila," skonštatoval veľvyslanec.

Budúce sídlo je podľa neho pripravené aj na prípadné ďalšie rozširovanie Aliancie. Plošne má nové sídlo o 70 percent viac úžitkovej plochy ako pôvodný komplex budov. V tom sú už zahrnuté aj "grandióznejšie" priestory pre médiá a pre návštevy, tiež pre knižnicu. Ráta sa aj s vhodnými priestormi pre národné delegácie z ďalších krajín, ktoré sa uchádzajú o členstvo v NATO.

spravodajca TASR Jaromír Novak