Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Dovoz z Číny sa podľa vládnej koncepcie na celkovom slovenskom dovoze v roku 2015 podieľal viac ako 7 %. Podiel slovenského vývozu do Číny v roku 2015 však predstavoval iba 2,5 %.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. mája (TASR) - SR má záujem o väčšiu vyváženosť vzájomného obchodu s Čínou. Uviedlo to Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v Koncepcii rozvoja hospodárskych vzťahov medzi SR a Čínskou ľudovou republikou (ČĽR) na roky 2017 až 2020, ktorú 11. apríla 2017 schválila vláda SR.
Dovoz z Číny sa podľa vládnej koncepcie na celkovom slovenskom dovoze v roku 2015 podieľal viac ako 7 %. Podiel slovenského vývozu do Číny v roku 2015 však predstavoval iba 2,5 %.
"Je nielen žiaduce, ale urgentne potrebné hľadať nové formy spolupráce s cieľom dosiahnuť zmenu komoditnej štruktúry vzájomnej obchodnej výmeny, prioritne však zmenu tovarového koša exportovaných výrobkov na slovenskej strane, pretože takmer 70 % slovenského vývozu do Číny tvoria automobily," informoval v materiáli rezort hospodárstva.
Aj keď vzájomná obchodná výmena medzi SR a ČĽR presahuje už dlhodobejšie hodnotu 6 miliárd eur, táto je podľa MH SR značne limitovaná, pokiaľ ide o jej tovarovú štruktúru, a to na oboch stranách. "Saldo obchodnej výmeny je dlhodobo pasívne pre SR a každoročne sa prehlbuje," upozornilo ministerstvo hospodárstva.
Hlavnými obchodovanými komoditami v slovenskom vývoze podľa koncepčného materiálu aj naďalej zostávajú automobily, strojárske produkty, automobilové diely, strojné zariadenia, elektronika a elektronické výrobky. "V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že komoditná štruktúra obchodnej výmeny medzi SR a Čínou sa dlhodobo nemení," upozornil rezort hospodárstva.
"Zmenu zápornej obchodnej bilancie je možné reálne očakávať len postupným znižovaním dovozov do SR, alebo väčšou aktivitou slovenských subjektov v oblasti vývozu, najmä produkciou malých a stredných podnikov, ako aj postupným strácaním nákladových výhod čínskych výrobcov," dodalo v koncepcii MH SR.
Čínska ľudová republika (ČĽR) preferuje investície do majetkových podielov úspešných európskych podnikov, prípadne ich odkupovanie. Iba ojedinele sa uskutočňujú investície čínskych spoločností za účelom výroby vlastných produktov. Uviedlo to Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v Koncepcii rozvoja hospodárskych vzťahov medzi SR a ČĽR na roky 2017 až 2020, ktorú v apríli 2017 schválila vláda SR.
"Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) dosiahol stav priamych zahraničných investícií (PZI) v SR z Číny v roku 2014 len 39 miliónov eur, z toho majetková účasť a reinvestovaný zisk 14,1 milióna eur. V roku 2015 to bolo len 11,2 milióna eur. Stav čínskych investícií u nás tak nedosahuje ani zlomok percenta z celkovej hodnoty PZI. Situácia je obdobná aj v ostatných krajinách regiónu strednej Európy (ČR, Maďarsko, Poľsko)," priblížil v koncepčnom materiáli rezort hospodárstva.
MH SR však upozornilo, že metodika PZI má svoje nedostatky. Teritoriálne členenie PZI vychádza výlučne zo zásady krajiny bezprostredného investora, teda možný konečný vlastník investície z ďalšej krajiny sa nesleduje. "Je preto odôvodnené predpokladať, že stav PZI z Číny na Slovensku je v skutočnosti vyšší," poznamenalo MH SR.
Súčasná najväčšia skupina čínskych investícií má podľa MH SR na Slovensku charakter kapitálového vstupu. "Zvyčajne to znamená, že prišlo k prevzatiu existujúcich podnikov na Slovensku ako súčasť nadnárodnej akvizície (na európskej/svetovej úrovni). Ako príklad možno uviesť čínsku spoločnosť China South Rail (CSR), ktorá v septembri 2014 odkúpením nemeckej ZF Freidrichshafen AG získala trnavský závod ZF Boge Elastmetall Slovakia, a.s. (620 zamestnancov, ročný obrat vyše 100 miliónov eur, počíta sa s vytvorením okolo 300 nových pracovných miest)," informovalo v materiáli MH SR.
V oblasti kapitálových investícií podľa MH SR taktiež pretrváva dlhodobý záujem čínskych firiem o investovanie do verejných projektov s garantovanými výkonmi predovšetkým v oblasti energetiky a infraštruktúry. "Verejná infraštruktúra na Slovensku však z čínskych zdrojov nebola doteraz financovaná, nakoľko čínske subjekty sú zdržanlivé pri vstupoch do verejných obstarávaní a súťaží," spresnilo ministerstvo hospodárstva.
"V porovnaní s minulými rokmi evidujeme tiež viac čínskych spoločností, ktoré v SR plánujú vlastné priemyselné investície na zelenej lúke, napríklad v automobilovom odvetví alebo gumárskom odvetví - realizovala sa investícia do výroby gumenej obuvi spoločnosti FlameShoes," poznamenal rezort hospodárstva.
Agentúra SARIO v niekoľkých prípadoch zaznamenala podľa MH SR záujem o individuálne kapitálové vstupy do existujúcich slovenských spoločností, do začínajúcich inovatívnych slovenských projektov, prípadne o vytvorenie spoločných podnikov za účelom vývoja a výroby inovatívnych a perspektívnych produktov. "Počas rokov 2015 až 2016 viaceré významné čínske finančné a investičné skupiny prejavili záujem o vytvorenie spoločnej slovensko–čínskej finančnej korporácie alebo fondu. Z nich sú najdôležitejšie rokovania napríklad s ICBC, CEFC, SRCIC a iné," dodalo MH SR.
Dovoz z Číny sa podľa vládnej koncepcie na celkovom slovenskom dovoze v roku 2015 podieľal viac ako 7 %. Podiel slovenského vývozu do Číny v roku 2015 však predstavoval iba 2,5 %.
"Je nielen žiaduce, ale urgentne potrebné hľadať nové formy spolupráce s cieľom dosiahnuť zmenu komoditnej štruktúry vzájomnej obchodnej výmeny, prioritne však zmenu tovarového koša exportovaných výrobkov na slovenskej strane, pretože takmer 70 % slovenského vývozu do Číny tvoria automobily," informoval v materiáli rezort hospodárstva.
Aj keď vzájomná obchodná výmena medzi SR a ČĽR presahuje už dlhodobejšie hodnotu 6 miliárd eur, táto je podľa MH SR značne limitovaná, pokiaľ ide o jej tovarovú štruktúru, a to na oboch stranách. "Saldo obchodnej výmeny je dlhodobo pasívne pre SR a každoročne sa prehlbuje," upozornilo ministerstvo hospodárstva.
Hlavnými obchodovanými komoditami v slovenskom vývoze podľa koncepčného materiálu aj naďalej zostávajú automobily, strojárske produkty, automobilové diely, strojné zariadenia, elektronika a elektronické výrobky. "V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že komoditná štruktúra obchodnej výmeny medzi SR a Čínou sa dlhodobo nemení," upozornil rezort hospodárstva.
"Zmenu zápornej obchodnej bilancie je možné reálne očakávať len postupným znižovaním dovozov do SR, alebo väčšou aktivitou slovenských subjektov v oblasti vývozu, najmä produkciou malých a stredných podnikov, ako aj postupným strácaním nákladových výhod čínskych výrobcov," dodalo v koncepcii MH SR.
Čínapreferuje investície do majetkových podielov európskych podnikov
Čínska ľudová republika (ČĽR) preferuje investície do majetkových podielov úspešných európskych podnikov, prípadne ich odkupovanie. Iba ojedinele sa uskutočňujú investície čínskych spoločností za účelom výroby vlastných produktov. Uviedlo to Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v Koncepcii rozvoja hospodárskych vzťahov medzi SR a ČĽR na roky 2017 až 2020, ktorú v apríli 2017 schválila vláda SR.
"Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) dosiahol stav priamych zahraničných investícií (PZI) v SR z Číny v roku 2014 len 39 miliónov eur, z toho majetková účasť a reinvestovaný zisk 14,1 milióna eur. V roku 2015 to bolo len 11,2 milióna eur. Stav čínskych investícií u nás tak nedosahuje ani zlomok percenta z celkovej hodnoty PZI. Situácia je obdobná aj v ostatných krajinách regiónu strednej Európy (ČR, Maďarsko, Poľsko)," priblížil v koncepčnom materiáli rezort hospodárstva.
MH SR však upozornilo, že metodika PZI má svoje nedostatky. Teritoriálne členenie PZI vychádza výlučne zo zásady krajiny bezprostredného investora, teda možný konečný vlastník investície z ďalšej krajiny sa nesleduje. "Je preto odôvodnené predpokladať, že stav PZI z Číny na Slovensku je v skutočnosti vyšší," poznamenalo MH SR.
Súčasná najväčšia skupina čínskych investícií má podľa MH SR na Slovensku charakter kapitálového vstupu. "Zvyčajne to znamená, že prišlo k prevzatiu existujúcich podnikov na Slovensku ako súčasť nadnárodnej akvizície (na európskej/svetovej úrovni). Ako príklad možno uviesť čínsku spoločnosť China South Rail (CSR), ktorá v septembri 2014 odkúpením nemeckej ZF Freidrichshafen AG získala trnavský závod ZF Boge Elastmetall Slovakia, a.s. (620 zamestnancov, ročný obrat vyše 100 miliónov eur, počíta sa s vytvorením okolo 300 nových pracovných miest)," informovalo v materiáli MH SR.
V oblasti kapitálových investícií podľa MH SR taktiež pretrváva dlhodobý záujem čínskych firiem o investovanie do verejných projektov s garantovanými výkonmi predovšetkým v oblasti energetiky a infraštruktúry. "Verejná infraštruktúra na Slovensku však z čínskych zdrojov nebola doteraz financovaná, nakoľko čínske subjekty sú zdržanlivé pri vstupoch do verejných obstarávaní a súťaží," spresnilo ministerstvo hospodárstva.
"V porovnaní s minulými rokmi evidujeme tiež viac čínskych spoločností, ktoré v SR plánujú vlastné priemyselné investície na zelenej lúke, napríklad v automobilovom odvetví alebo gumárskom odvetví - realizovala sa investícia do výroby gumenej obuvi spoločnosti FlameShoes," poznamenal rezort hospodárstva.
Agentúra SARIO v niekoľkých prípadoch zaznamenala podľa MH SR záujem o individuálne kapitálové vstupy do existujúcich slovenských spoločností, do začínajúcich inovatívnych slovenských projektov, prípadne o vytvorenie spoločných podnikov za účelom vývoja a výroby inovatívnych a perspektívnych produktov. "Počas rokov 2015 až 2016 viaceré významné čínske finančné a investičné skupiny prejavili záujem o vytvorenie spoločnej slovensko–čínskej finančnej korporácie alebo fondu. Z nich sú najdôležitejšie rokovania napríklad s ICBC, CEFC, SRCIC a iné," dodalo MH SR.
