Attack on Prime Minister
News in English
S takýmto navýšením nedokáže fungovať bez straty významná časť vodných, fotovoltických, veterných, ale ani bioplynových elektrární, uviedol výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 7. mája (TASR) - Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) plánuje zvýšiť poplatok za prístup do siete (G-komponent), a to až o 233 %. Ten platia výrobcovia elektriny prevádzkovateľom siete, do ktorej sú ich elektrárne pripojené. Obnoviteľné zdroje energií (OZE) tak môžu na Slovensku už čoskoro čeliť ďalšej neprekonateľnej bariére, upozornila v utorok Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
"S takýmto navýšením nedokáže fungovať bez straty významná časť vodných, fotovoltických, veterných, ale ani bioplynových elektrární. Nedokážu si totiž zarobiť na úvery či financie potrebné na ich prevádzku," upozornil výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba. Pripravované zvýšenie G-komponentu prinesie finančné problémy nielen existujúcim obnoviteľným zdrojom energií na Slovensku, ale bude znamenať aj stopku pre nové projekty. "Keďže ani nové zdroje nebudú mať ekonomickú návratnosť, investori radšej budú pripravovať svoje projekty v iných, napríklad aj okolitých krajinách," dodal Karaba.
SAPI upozornila, že ÚRSO k návrhu nepredložil žiadnu analýzu, ktorá by navrhované zvýšenie poplatku zdôvodňovala. Podľa Karabu je otázne, najmä vzhľadom na skrátené pripomienkové konanie, či je vôbec záujem diskutovať o jeho opodstatnenosti a dôsledkoch takéhoto zvýšenia.
Prípadné schválenie zvýšenia poplatku bude podľa asociácie znamenať problémy aj pre slovenskú ekonomiku, jej konkurencieschopnosť oproti okolitým krajinám, a teda aj zamestnanosť a rozvoj regiónov. Dostupnosť zelenej elektriny je totiž v posledných rokoch jedným z faktorov, ktoré firmy zohľadňujú pri rozširovaní svojich prevádzok, alebo pri voľbe lokality pre nové investície vytvárajúce pracovné miesta.
Súvisí to najmä s nástupom ESG štandardov do firemného plánovania, ktorých plnenie zohľadňujú ratingové agentúry, ale aj banky pri financovaní. Karaba pripomenul, že napríklad Volvo Cars už aj priamo kontaktovalo SAPI s dopytom na kontakty na developerov OZE, ktorí by vedeli vybudovať zelené elektrárne v blízkosti Valalikov.
V dôsledku zvýšenia poplatku za G-komponent by podľa SAPI musel developer predávať zelenú elektrinu napríklad z fotovoltických elektrární až o 30-35 eur/megawatthodinu (MWh) drahšie. To pri dnešnej trhovej cene na úrovni cca 80 eur/MWh znamená, že by elektrinu od neho nikto nekúpil.
Hoci si firmy môžu zelenú elektrinu prípadne nakúpiť aj v iných krajinách, dovoz zo zahraničia je v rámci štandardov ESG iba čiastočným riešením. "Firma má lepší ESG rating, ak spotrebováva elektrinu vyrobenú v danej krajine, prípadne v lokalite jej výrobnej prevádzky. Navyše dovoz zelenej elektriny zo zahraničia znamená, že stovky miliónov eur za ňu nezostanú v slovenskej ekonomike, štát nevyberie dane, čiže automaticky stráca príjmy," dodal Karaba.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vidí za vyjadreniami snahu SAPI o ovplyvňovanie. "ÚRSO ako nezávislý regulátor nebude komentovať lobistické vyjadrenia a platí, že pri výkone regulácie bude hľadať spravodlivé riešenia, ktoré budú v prospech všetkých účastníkov trhu, nielen jednej skupiny," uviedol pre TASR hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
"S takýmto navýšením nedokáže fungovať bez straty významná časť vodných, fotovoltických, veterných, ale ani bioplynových elektrární. Nedokážu si totiž zarobiť na úvery či financie potrebné na ich prevádzku," upozornil výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba. Pripravované zvýšenie G-komponentu prinesie finančné problémy nielen existujúcim obnoviteľným zdrojom energií na Slovensku, ale bude znamenať aj stopku pre nové projekty. "Keďže ani nové zdroje nebudú mať ekonomickú návratnosť, investori radšej budú pripravovať svoje projekty v iných, napríklad aj okolitých krajinách," dodal Karaba.
SAPI upozornila, že ÚRSO k návrhu nepredložil žiadnu analýzu, ktorá by navrhované zvýšenie poplatku zdôvodňovala. Podľa Karabu je otázne, najmä vzhľadom na skrátené pripomienkové konanie, či je vôbec záujem diskutovať o jeho opodstatnenosti a dôsledkoch takéhoto zvýšenia.
Prípadné schválenie zvýšenia poplatku bude podľa asociácie znamenať problémy aj pre slovenskú ekonomiku, jej konkurencieschopnosť oproti okolitým krajinám, a teda aj zamestnanosť a rozvoj regiónov. Dostupnosť zelenej elektriny je totiž v posledných rokoch jedným z faktorov, ktoré firmy zohľadňujú pri rozširovaní svojich prevádzok, alebo pri voľbe lokality pre nové investície vytvárajúce pracovné miesta.
Súvisí to najmä s nástupom ESG štandardov do firemného plánovania, ktorých plnenie zohľadňujú ratingové agentúry, ale aj banky pri financovaní. Karaba pripomenul, že napríklad Volvo Cars už aj priamo kontaktovalo SAPI s dopytom na kontakty na developerov OZE, ktorí by vedeli vybudovať zelené elektrárne v blízkosti Valalikov.
V dôsledku zvýšenia poplatku za G-komponent by podľa SAPI musel developer predávať zelenú elektrinu napríklad z fotovoltických elektrární až o 30-35 eur/megawatthodinu (MWh) drahšie. To pri dnešnej trhovej cene na úrovni cca 80 eur/MWh znamená, že by elektrinu od neho nikto nekúpil.
Hoci si firmy môžu zelenú elektrinu prípadne nakúpiť aj v iných krajinách, dovoz zo zahraničia je v rámci štandardov ESG iba čiastočným riešením. "Firma má lepší ESG rating, ak spotrebováva elektrinu vyrobenú v danej krajine, prípadne v lokalite jej výrobnej prevádzky. Navyše dovoz zelenej elektriny zo zahraničia znamená, že stovky miliónov eur za ňu nezostanú v slovenskej ekonomike, štát nevyberie dane, čiže automaticky stráca príjmy," dodal Karaba.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vidí za vyjadreniami snahu SAPI o ovplyvňovanie. "ÚRSO ako nezávislý regulátor nebude komentovať lobistické vyjadrenia a platí, že pri výkone regulácie bude hľadať spravodlivé riešenia, ktoré budú v prospech všetkých účastníkov trhu, nielen jednej skupiny," uviedol pre TASR hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
