Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Ekonomika

Neexistuje rýchle či jednoduché riešenie dlhovej krízy,tvrdí Merkelová

Angela Merkelová Foto: TASR/AP

Merkelovej predchádzajúce vyhlásenie, že k emisii spoločných dlhopisov, tzv. eurobondov za jej života nedôjde, schladilo nádeje Talianska a Španielska na rýchle riešenie ich problémov.

Berlín 27. júna (TASR) - Neexistuje rýchle alebo jednoduché riešenie dlhovej krízy eurozóny. Európski lídri by sa mali vyhnúť unáhleným sľubom, ktoré nebudú môcť dodržať. Vyhlásila dnes vo svojom prejave v dolnej komore nemeckého parlamentu kancelárka Angela Merkelová.

Kancelárka, deň pred začiatkom kľúčového summitu Európskej únie a pred dnešnou pracovnou večerou s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom, znova zopakovala, že emisia spoločných dlhopisov by bola zlým krokom. Pripomenula, že aj keď je Nemecko najväčšou ekonomikou eurozóny, nemá neobmedzené finančné zdroje.

"Je nevyhnutné, aby sme nesľubovali veci, ktoré nemôžeme splniť, a aby sme uskutočnili to, čo sme schválili," vyhlásila s tým, že o spoločnom ručení za európske dlhy možno uvažovať až po tom, keď bude v menovej únii fungovať dostatočná kontrola.

Nie je zvykom, aby sa európski lídri tak rozchádzali v názoroch ako pred blížiacim sa kľúčovým summitom, ktorý sa koná 28. a 29. júna v Bruseli. Merkelovej predchádzajúce vyhlásenie, že k emisii spoločných dlhopisov, tzv. eurobondov za jej života nedôjde, schladilo nádeje Talianska a Španielska na rýchle riešenie ich problémov.

Trhy tak stupňujú tlak na Rím a Madrid a ich náklady na obsluhu dlhov vytrvalo rastú. V prípade Španielska sa už pohybujú okolo úrovne, ktorá nie je dlhodobo udržateľná. Najmä, ak musí Madrid zachraňovať banky.

Španielsky premiér Mariano Rajoy dnes naznačil, že požiada európskych lídrov, aby dovolili buď záchrannému fondu, alebo Európskej centrálnej banke (ECB), zapojiť sa do boja s krízou a pomôcť pri stabilizácii finančných trhov.

Aj Taliansko podporuje vydávanie eurobondov spolu s Francúzskom. V politike Paríža došlo k veľkej zmene po aprílovej porážke pravicového prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorého vystriedal socialista Hollanda. Tandem Berlín-Paríž, ktorý bol iniciátorom novej fiškálnej zmluvy, sa rozpadol.