Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Verejný ochranca práv pripomenul, že v Európskej únii sa uplatňujú takzvané koordinačné predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Autor TASR
Bratislava 18. apríla (TASR) - Ľudia pracujúci v zahraničí, ktorí tam chcú ukončiť zamestnanie a vrátiť sa na Slovensko, by mali o dávku v nezamestnanosti požiadať v krajine, kde pracovali a boli poistení, a to ešte pred ukončením zamestnania. Ak totiž neboli v rozhodujúcom období na Slovensku poistení alebo boli poistení príliš krátko, nárok na dávku v nezamestnanosti im v domovine nemusí vzniknúť. Upozornil na to verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Podľa Dobrovodského ľudia, ktorí sa vrátia po ukončení zamestnania v zahraničí na Slovensko, očakávajú, že Sociálna poisťovňa pri žiadosti o dávku v nezamestnanosti zohľadní obdobie poistenia v inom členskom štáte EÚ.
"Opak je však pravdou. Platí, že osoba má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky. Poistenie v nezamestnanosti sa však vzťahuje, s určitými výnimkami, na výkon práce na území Slovenskej republiky," zdôraznil Dobrovodský.
Verejný ochranca práv pripomenul, že v Európskej únii sa uplatňujú takzvané koordinačné predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia. Podľa nich teda musí Sociálna poisťovňa, ktorá na Slovensku rozhoduje o dávke v nezamestnanosti, pri posudzovaní vzniku nároku na dávku zohľadniť aj doby poistenia získané v inom štáte. Avšak podmienkou je, že žiadateľ bezprostredne pred podaním žiadosti o dávku pracoval a ukončil prácu (poistenie) na Slovensku.
Doby výkonu práce v zahraničí sa zohľadňujú aj u osôb, ktoré si počas práce v zahraničí zachovali svoje bydlisko v SR. Ako spresnil Dobrovodský, za bydlisko sa v tomto prípade považuje miesto, kde osoba zvyčajne býva. Bydlisko je pritom určené na základe takzvaného centra záujmov.
"Centrum záujmov sa stanovuje s ohľadom na viacero skutočností, ako napríklad dĺžka a trvalosť prítomnosti v inom štáte, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a jej stabilita, vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti, miesto bydliska osoby na daňové účely," doplnil verejný ochranca práv.
Nezamestnaný, ktorý sa chce zdržiavať a hľadať si prácu v inom členskom štáte EÚ a súčasne poberať dávku v nezamestnanosti, môže požiadať aj o takzvaný export dávky. "Ešte pred odchodom do iného členského štátu Európskej únie sa však musí takáto osoba zaevidovať ako osoba hľadajúca prácu a musí byť k dispozícii pre služby zamestnanosti príslušného členského štátu (teda štátu, kde naposledy pracovala) najmenej štyri týždne potom, čo sa stala nezamestnanou," doplnil Dobrovodský.
Podľa Dobrovodského ľudia, ktorí sa vrátia po ukončení zamestnania v zahraničí na Slovensko, očakávajú, že Sociálna poisťovňa pri žiadosti o dávku v nezamestnanosti zohľadní obdobie poistenia v inom členskom štáte EÚ.
"Opak je však pravdou. Platí, že osoba má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky. Poistenie v nezamestnanosti sa však vzťahuje, s určitými výnimkami, na výkon práce na území Slovenskej republiky," zdôraznil Dobrovodský.
Verejný ochranca práv pripomenul, že v Európskej únii sa uplatňujú takzvané koordinačné predpisy v oblasti sociálneho zabezpečenia. Podľa nich teda musí Sociálna poisťovňa, ktorá na Slovensku rozhoduje o dávke v nezamestnanosti, pri posudzovaní vzniku nároku na dávku zohľadniť aj doby poistenia získané v inom štáte. Avšak podmienkou je, že žiadateľ bezprostredne pred podaním žiadosti o dávku pracoval a ukončil prácu (poistenie) na Slovensku.
Doby výkonu práce v zahraničí sa zohľadňujú aj u osôb, ktoré si počas práce v zahraničí zachovali svoje bydlisko v SR. Ako spresnil Dobrovodský, za bydlisko sa v tomto prípade považuje miesto, kde osoba zvyčajne býva. Bydlisko je pritom určené na základe takzvaného centra záujmov.
"Centrum záujmov sa stanovuje s ohľadom na viacero skutočností, ako napríklad dĺžka a trvalosť prítomnosti v inom štáte, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a jej stabilita, vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti, miesto bydliska osoby na daňové účely," doplnil verejný ochranca práv.
Nezamestnaný, ktorý sa chce zdržiavať a hľadať si prácu v inom členskom štáte EÚ a súčasne poberať dávku v nezamestnanosti, môže požiadať aj o takzvaný export dávky. "Ešte pred odchodom do iného členského štátu Európskej únie sa však musí takáto osoba zaevidovať ako osoba hľadajúca prácu a musí byť k dispozícii pre služby zamestnanosti príslušného členského štátu (teda štátu, kde naposledy pracovala) najmenej štyri týždne potom, čo sa stala nezamestnanou," doplnil Dobrovodský.
