Bankový a finančný systém je podľa ekonómov naďalej náchylný na krízy a eurozóna je ekonomicky a politicky rozdelená a nedokáže naplniť svoj rastový potenciál.
Autor TASR
Berlín/Paríž 21. januára (TASR) - Skupina 14 ekonómov z Nemecka a Francúzska predložila tento týždeň návrh na reformu eurozóny. Cieľom je "dostať pod jednu strechu trhovú disciplínu a zdieľanie rizík".
Implementácia balíka reforiem by zvýšila odolnosť menovej únie voči budúcim krízam a zabezpečila by zdravšie verejné financie a vyšší rast ekonomiky.
Eurozóna takmer po dekáde stagnácie konečne zažíva robustné oživenie. Avšak bankový a finančný systém je podľa ekonómov naďalej náchylný na krízy a eurozóna je ekonomicky a politicky rozdelená a nedokáže naplniť svoj rastový potenciál. Preto je "najvyšší čas na reformu finančnej, fiškálnej a inštitucionálnej architektúry eurozóny".
Francúzski a nemeckí ekonómovia predložili návrhy reforiem v šiestich kľúčových oblastiach. Balík reforiem nepredstavuje žiadny významný zlom v porovnaní "s doterajšou filozofiou európskeho projektu a neobsahuje zmenu politickej orientácie menovej únie".
"Reformy v eurozóne sú urgentné, ak má menová únia splniť svoj prísľub prosperity a ak má byť adekvátne pripravená na riešenie budúcich kríz," uvádza sa v návrhu ekonómov. Dodali, že navrhujú síce obmedzené, ale realistické opatrenia, ktoré by však mohli byť mimoriadne efektívne.
Reformy spájajú zdieľanie rizík v rámci členských štátov eurozóny s väčšou fiškálnou disciplínou. "Francúzsko a Nemecko hrajú kľúčovú úlohu pri reforme eura. Mali by vyvinúť spoločný koncept a potom presvedčiť svojich európskych partnerov, aby ho prijali. To bude fungovať len v prípade, že obe krajiny prijmú kompromisy a nájdu spoločnú pozíciu," uviedol šéf nemeckého ekonomického inštitútu Ifo Clemens Fuest.
Medzi skupinu ekonómov, ktorí vypracovali odporúčania reforiem, patria napríklad šéf inštitútu Ifo Clemens Fuest, šéf inštitútu DIW Marcel Fratzscher, ekonómka Agnes Bénassy-Quéréová z Paris School of Economics alebo Macronov poradca Jean Pisani-Ferry.
Implementácia balíka reforiem by zvýšila odolnosť menovej únie voči budúcim krízam a zabezpečila by zdravšie verejné financie a vyšší rast ekonomiky.
Eurozóna takmer po dekáde stagnácie konečne zažíva robustné oživenie. Avšak bankový a finančný systém je podľa ekonómov naďalej náchylný na krízy a eurozóna je ekonomicky a politicky rozdelená a nedokáže naplniť svoj rastový potenciál. Preto je "najvyšší čas na reformu finančnej, fiškálnej a inštitucionálnej architektúry eurozóny".
Francúzski a nemeckí ekonómovia predložili návrhy reforiem v šiestich kľúčových oblastiach. Balík reforiem nepredstavuje žiadny významný zlom v porovnaní "s doterajšou filozofiou európskeho projektu a neobsahuje zmenu politickej orientácie menovej únie".
"Reformy v eurozóne sú urgentné, ak má menová únia splniť svoj prísľub prosperity a ak má byť adekvátne pripravená na riešenie budúcich kríz," uvádza sa v návrhu ekonómov. Dodali, že navrhujú síce obmedzené, ale realistické opatrenia, ktoré by však mohli byť mimoriadne efektívne.
Reformy spájajú zdieľanie rizík v rámci členských štátov eurozóny s väčšou fiškálnou disciplínou. "Francúzsko a Nemecko hrajú kľúčovú úlohu pri reforme eura. Mali by vyvinúť spoločný koncept a potom presvedčiť svojich európskych partnerov, aby ho prijali. To bude fungovať len v prípade, že obe krajiny prijmú kompromisy a nájdu spoločnú pozíciu," uviedol šéf nemeckého ekonomického inštitútu Ifo Clemens Fuest.
Navrhovaný balík reforiem je potrebné implementovať v celku. Medzi opatrenia, ktoré obsahuje, patrí napríklad:
1. Dokončenie bankovej a kapitálovej únie.
2. Nové jednoduchšie a flexibilnejšie pravidlá regulujúce verejné financie, ktoré by nahradili dlhové pravidlá Maastrichtskej zmluvy.
3. Položenie základov pre riadenú reštrukturalizáciu dlhu krajín, ktorých solventnosť sa nebude dať obnoviť finančnou pomocou, pričom politika a podmienky pomoci musia zabezpečiť, že ju nedostanú krajiny s neudržateľnou výškou dlhu.
4. Nový spoločný fond na podporu jednotlivých krajín, ktoré zažívajú rozsiahlu krízu.
5. Vytvorenie syntetického bezpečného aktíva eurozóny, ktoré by investorom poskytovalo alternatívu k dlhopisom členských krajín.
6. Reforma inštitúcií, pričom vedenie Euroskupiny by pripadlo komisii. V rámci reformy by sa vytvorením nového fiškálneho dohľadu v Euroskupine oddelilo politické rozhodovanie a dohľad.
1. Dokončenie bankovej a kapitálovej únie.
2. Nové jednoduchšie a flexibilnejšie pravidlá regulujúce verejné financie, ktoré by nahradili dlhové pravidlá Maastrichtskej zmluvy.
3. Položenie základov pre riadenú reštrukturalizáciu dlhu krajín, ktorých solventnosť sa nebude dať obnoviť finančnou pomocou, pričom politika a podmienky pomoci musia zabezpečiť, že ju nedostanú krajiny s neudržateľnou výškou dlhu.
4. Nový spoločný fond na podporu jednotlivých krajín, ktoré zažívajú rozsiahlu krízu.
5. Vytvorenie syntetického bezpečného aktíva eurozóny, ktoré by investorom poskytovalo alternatívu k dlhopisom členských krajín.
6. Reforma inštitúcií, pričom vedenie Euroskupiny by pripadlo komisii. V rámci reformy by sa vytvorením nového fiškálneho dohľadu v Euroskupine oddelilo politické rozhodovanie a dohľad.
Medzi skupinu ekonómov, ktorí vypracovali odporúčania reforiem, patria napríklad šéf inštitútu Ifo Clemens Fuest, šéf inštitútu DIW Marcel Fratzscher, ekonómka Agnes Bénassy-Quéréová z Paris School of Economics alebo Macronov poradca Jean Pisani-Ferry.