Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 19. máj 2024Meniny má Gertrúda
< sekcia Ekonomika

Eurofondy sa budú môcť možno využiť na envirozáťaže aj v ďalšom období

Environmentálne záťaže sa nachádzajú najmä v areáloch priemyselných podnikov alebo veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov.

Bratislava 27. januára (TASR) - Na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží sa možno budú dať využiť eurofondy aj v ďalšom programovacom období. Ako pre TASR potvrdil hovorca ministerstva životného prostredia SR Maroš Stano, o takomto kroku sa uvažuje. Európske peniaze možno využiť aj v tomto programovacom období, ministerstvo v októbri 2011 vyhlásilo prvú výzvu, ďalšia má nasledovať v máji alebo v júni.

V rámci prvej výzvy je oprávnenou aktivitou sanácia najrizikovejších environmentálnych záťaží. Výška finančných prostriedkov určených na vyčerpanie v rámci výzvy je 48 miliónov eur z Kohézneho fondu a zo štátneho rozpočtu. Výzva je určená pre ministerstvá životného prostredia, obrany, dopravy a hospodárstva.

Sekcia envirorezortu v tejto súvislosti vypracovala zoznam záťaží spĺňajúcich podmienky. "Alokácia na výzvu preto odráža predpokladanú výšku projektov, ktoré budú v rámci tejto výzvy oprávnenými žiadateľmi predložené. Predpokladá sa, že alokácia na výzvu bude vyčerpaná, suma je nakoniec vždy nižšia, pretože v procese verejného obstarávania zvíťazí ten, kto ponúkne nižšiu cenu," zhrnul Stano.

Zákon o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktorý rieši problematiku starých envirozáťaží, začal platiť v januári 2012. Jeho prijatie umožnilo aj čerpanie eurodondov. V Kohéznom fonde je na sanácie záťaží určených 3,5 miliardy eur. Slovensko má v rokoch 2010 až 2013 k dispozícii 135 miliónov eur. Celkové náklady na elimináciu záťaží predstavujú v SR asi 2,3 miliardy eur. Vychádzajúc z odhadov pre celú EÚ do roku 2020 sa tieto výdavky podľa ministerstva odhadujú na 27 miliárd eur.

Environmentálne záťaže sa nachádzajú najmä v areáloch priemyselných podnikov alebo veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov. K únikom nebezpečných látok dochádzalo aj na nekontrolovaných skládkach nebezpečných odpadov či v nezabezpečených skladoch pesticídov. Znečistenie tiež spôsobila armáda i ťažba nerastov. Pozostatok starých opustených skládok alebo odkalísk sa v niektorých lokalitách prejavuje zvýšenými hodnotami chloridov, kyanidov, ale aj ropných látok či arzénu v prostredí. Odhaduje sa, že zaťažené územia predstavujú okolo desať percent rozlohy Slovenska.